Vašečka? Hlina? Či niekto tretí?

Pri pohľade na najnovšie dianie v KDH si liberálne orientovaný pozorovateľ zrejme položí tri otázky: (Pre)čo sa to deje? Prečo by to mne ako liberálovi malo prekážať? Tú tretiu som zabudol.

Môžem tým azda aj iritovať, ale predsa len sa vrátim trochu do minulosti. Sčasti kvôli poučeniu – a ešte preto, že tomuto budú konzervatívci rozumieť: „Čo bolo, to bude, a čo sa robilo, to sa bude robiť. Niet nič nového pod slnkom.“ (Pre neautentických je to Kazateľ.)

Obec či biznis

Dnes to vyznie ako spomienkový optimizmus, ale kresťanským demokratom (a následne Slovenskej republike) sa najviac darilo, keď mali v čele širší vejár osobností typu Jána Čarnogurského, Mikuláša Dzurindu, Františka Mikloška, Ivana Šimka a Vladimíra Palka.

Táto rôznorodosť lídrov prinášala kresťanským demokratom viacero bonusov – oslovovali širšiu obec voličov, od tej konzervatívnejšej po liberálnejšiu, a boli vďaka elektorátu a lídrom žiadaným koaličným partnerom. Vždy, keď sa od tejto tolerantnejšej ponuky odkláňali, strácali spomínaný bonus a v konečnom dôsledku aj výsledky…

Myslím teraz napríklad na situáciu, keď odchod KDH z koalície kvôli neschváleniu vatikánskej zmluvy o výhrade vo svedomí vládou v roku 2006 viedol až k predčasným voľbám a nástupu Roberta Fica k moci.
Navyše priznám, že ako komentátor denníka SME som sa vždy cítil na snemoch KDH príjemnejšie ako na akýchkoľvek iných snemoch – napriek istým názorovým rozdielom (ťažko som akceptoval vtedajšiu Čarnogurského mantru, že po komunistoch prídu na rad liberáli – aj dnes je to smiešne) boli kresťanskí demokrati predovšetkým sympatickou spriaznenou obcou, kým v sekulárnejších stranách bolo priveľmi cítiť, že politika je pre nich najmä biznis.

Autentickosť je vraj dôležitá

Medzi kľúčové dôvody, prečo sa Richard Vašečka chce stať predsedom KDH, patrí podpora z nespokojných regiónov a Vašečka si tiež myslí, že by bol lepší predseda ako Hlina, lebo je „autentickejší kresťan“, a nie je taký hádavý ako súčasný predseda (ale v diskusii s Matovičom a Kollárom a Sulíkom a Štefunkom… ostane nehádavý iba ten, komu je všetko jedno). 

V boji o kreslo predsedu KHD chce uspieť poslanec Richard Vašečka, ktorý narýchlo odišiel z OĽaNO a vstúpil do KDH. Nového predsedu si budú kresťanskí demokrati voliť na sneme 17. marca v Ružomberku. FOTO TASR: Marko Erd

Iste, dá sa predstaviť, že Hlinov osobný projekt, podľa ktorého by chcel medzi svojich voličov získať aj ateistov, prípadne, že mu prekáža, ak niekto hľadá gender ideológiu takmer kdekoľvek, irituje radikálne konzervatívne kruhy v KDH. Navyše ak za svoje hviezdne chvíle považujú státisícové pochody za rodinu či účasť v referende o rodine – rozumiem, že tieto čísla môžu v časti kresťanských demokratov vyvolávať pocit, že majú na viac (percent, poslancov, ministrov…), len to treba dotiahnuť, a „menej autentický kresťan“ Hlina im v tomto svätom ťažení môže prekážať.

Pozorovateľ s liberálnejším nastavením, de facto nevolič KDH, si môže povedať – kto chce kam, nech si tam ide sám. Bez vážnejšieho ohliadanania sa na konšpirácie, že potenciálne rozloženie KDH môže len prospieť udržaniu súčasného triumvirátu pri moci (z toho by som Vašečku skutočne neupodozrieval, hoci výsledkom môže byť aj tento dôsledok), majú politici v KDH pred sebou vážnu dilemu. Ostať pri súčasnom predsedovi aj za cenu nie celkom „autentického kresťanskeho“ pohľadu na svet, alebo to skúsiť s ďalšou persónou, sľubujúcou reštart a návrat (ku koreňom aj nedávnym percentám, by som zlomyseľne poznamenal, ale táto vlastnosť nie je pre mňa typická).
Osobne by som nevylučoval ani tú verziu voľby predsedu SDĽ, keď si ľavičiari vybrali Migaša (súc nasratí na Fogaša aj Fica naraz). Keby mi na tom záležalo, tak by som im toto východisko odporúčal.

Hlavná FOTO TASR/ Michal Svítok: Predseda KDH Alojz Hlina

 

Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk


Súvisiace články
Vitajte!