ZSSR: Utajené vojenské mega objekty

Počuli ste niekedy o Balaklave 825 GTS, Krymskej atómovej elektrárni, objekte № 580, Atmosférickom observatóriu na lokálnu zmenu klímy, prípadne o Gudyme? Nie? Nič to, nepoznalo ich ani obyvateľstvo niekdajšieho Sovietskeho zväzu (ZSSR). Všetko to boli gigantické utajované vojenské objekty, ktoré Sovietsky zväz postavil v časoch studenej vojny.

Veľa mojich známych sa ma v období socializmu (pred rokom 1989), po návšteve ZSSR pýtalo, prečo je v takej bohatej krajine ako Rusko, taká nízka životná úroveň? Najmä potraviny a oblečenie boli nedostatkovým tovarom, auto luxusom. Najčastejšie som položartom odpovedal, že boj za mier je veľmi drahý. Teraz už na základe publikovaných štúdií vieme, že náklady na zbrojenie zhltli 10 až 20% štátneho rozpočtu. Takže to až taký žart nebol…

Keď som písal o tom, “Čo skrýva tajné moskovské metro”, našiel som aj amatérske fotografie jedného opusteného vojenského objektu s názvom Gudym. Bol doslova na kraji sveta, na Čukotke. Práve tam, 10 kilometrov od Gudymu, som musel v mladosti stráviť šesť nekonečných rokov, z nich dva na vojne, práve pri obsluhe tejto základne. Preto rozprávanie o utajovaných mega objektoch začnem tu.

Raketová základňa Gudym

Táto podzemná raketová základňa a zároveň vojenské mestečko sa nachádzajú na brehu Anadyrského zálivu, oproti hlavnému mestu Čukotky Anadyr (istý čas bol gubernátorom Čukotky známy miliardár Abramovič). Výstavbu základne dokončili v roku 1961 a riadil ju plukovník Gudym. Takže záhada názvu je vylúštená. V sovietskej vojenskej dokumentácii, v snahe zmiasť nepriateľa, malo viac názvov – Magadan 11, Anadyr 1, Objekt S (v ruštine C). Ale miestni ho volajú Portál a častejšie jednoducho Diera.

V kilometrovom tuneli, v hĺbke 10 až 20 metrov, boli do roku 1986 umiestnené 4 rakety stredného doletu RSD „Pioner“, alebo  podľa klasifikácie NATO, SS-20 . Prečo “len” štyri? Lebo stačili na to, aby mohli zničiť polovicu amerického kontinentu. Ak vezmeme do úvahy, že na Aljašku je to niečo vyše 80 kilometrov a do Seattlu 3980 kilometrov a čas doletu rakety tam len asi 10 minút, pre Američanov bola táto základňa prakticky za humnami.

Údaje o nákladoch na výstavbu Gudymu chýbajú, ale stačí vedieť, že na Čukotku nevedú ani diaľnice a ani železnice. Všetko, počnúc potravinami, stavebná technika, stavebný materiál a palivo sa tam prepravovali buď loďami počas krátkeho leta od polovice júna po začiatok októbra, keď na mori nie je ľad, alebo lietadlami, čo bolo samozrejme drahé. V 60. a 70. rokoch let z Moskvy, s troma nevyhnutnými medzipristátiami, trval asi 15 hodín.

Ruiny Gudymu. Foto: www.drive2.ru/b/483739212684722319/

A ak vezmeme do úvahy večne zmrznutú zem, lebo okrem základne bolo nutné postaviť domy pre dôstojníkov, kasárne pre vojakov, kotolne, tepelnú elektráreň spolu s nadzemnou infraštruktúrou (do zamrznutej zeme sa nedá uložiť) tak sa náklady na výstavbu tohto neveľkého objektu odhadom počítajú v desiatkach miliónov dolárov.

V roku 1986, v rámci rusko – americkej dohody o likvidácii rakiet stredného doletu (od 1000 do 5500 km) a malého doletu (500 – 1000 km)  rakety a jadrové hlavice vyviezli na „materik“, t. j. do centrálnej časti ZSSR, kde ich zlikvidovali. Objekt sa využíval ako sklad Anadyrskej posádky, ale tú v roku 2002 zrušili a odvtedy sa mestečko a základňa zmenili na mesto duchov, kam miestni ochotne vodia turistov, ktorí do tejto časti Ruska zablúdia naozaj len občas.

Ponorková základňa v Balaklave

Vstupný kanál pre ponorky. FOTO: stroitelstvo-parkov.ru/balaklava-krym/krym-balaklava-muzej-podvodnyh-lodok.html

Ponorkovú základňu postavili na Kryme 10 kilometrov južne od Sevastopoľa v roku 1961, v priestoroch bývalého závodu na opravu a zabezpečenie ponoriek. Písmená GTS znamenajú Gorodskaja telefonnaja stancia v preklade Mestská telefonická ústredňa, samozrejme s cieľom utajenia (v Rusku je všetko je utajené, ale nič nie je tajomstvom).

Hlavná štôlňa, vpravo – vráta plavebnej komory. Foto: http://ffke1975.narod.ru/9/92/923/object_825.htm

Je to obrovský komplex, schopný odolať úderu jadrovej bomby so silou 100 kiloton, čo je trojnásobne viac, ako mali bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki. V skalnom masíve je vyhĺbený kanál, ktorý je dlhý 602 metrov, hlboký vyše 8 metrov a šíroký od 8 do 12 m. Podzemná plocha má rozlohu 5 tisíc štvorcových metrov a mohlo na nej byť súčasne 7 ponoriek. V základni bol opravárenský závod, nemocnica, pekáreň, sklad jadrových torpéd i náhradných dielov. Vstupné a výstupné arkády chránili brány ťažké 150 ton. Zvonka bolo všetko zamaskované tak, že to vyzeralo ako obyčajná hora.

V roku 1994, po rozpade Sovietskeho zväzu, námorníci opustili základňu a v roku 2003 tu otvoril múzeum histórie studenej vojny.

 

 

 

 

 

 

 

Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk


Súvisiace články
Vitajte!