Ubehlo polstoročie od legendárneho „VTEDY NA ZÁPADE“

Jeden z najslávnejších filmových westernov nemal nikdy vzniknúť. V roku 1968 režisér Sergio Leone uvažoval nad gangsterským námetom. Žáner westernu považoval za vyčerpaný. Prišla však ponuka, ktorá sa neodmieta…

Sergio Leone sa narodil 3. januára 1929 v Ríme. Od detstva sa pohyboval v prostredí filmu. Privyrábal si v komparze, neskôr pôsobil v rôznych asistentských funkciách. Keď vyštudoval právo, vrátil sa do filmových ateliérov, stal sa scenáristom a postupne pomocným režisérom.

Samostatne debutoval v roku 1961 filmom RHÓDSKY KOLOS. Bola to éra štúdiových veľkofilmov na biblické, či antické témy, ktoré v lacných rímskych ateliéroch nakrúcali Američania. Začiatkom šesťdesiatych rokov však popularita tzv. „sandálových“ eposov začala upadať. Mladý Leone sa pokúsil o čosi nové. Povzbudený úspechom západonemeckých indiánok s Winnetouom, preniesol do Talianska čisto americký filmový žáner – western, ktorý neskôr dostal prívlastok „spaghetti“.


V roku 1964 sa v kinách objavuje film PRE HRSŤ DOLÁROV. Film, nakrútený v exteriéroch španielskej Andalúzie, v hlavnej úlohe s vtedy druhoradým americkým hercom Clintom Eastwoodom, ktorý stál dovedna 2OO tisíc dolárov. Eastwoodovi ako honorár stačilo 15 tisíc. Premiéra mala nečakaný divácky ohlas a film, v talianskych kinách, v návštevnosti predbehol aj také hity ako MY FAIR LADY a MARY POPPINS.

Dobré tržby v kinách 

V roku 1965 Leone uvádza pokračovanie PRE HRSŤ DOLÁROV NAVYŠE. S rozpočtom 600 tisíc pripravil oveľa lepší a vtipnejší western. K Eastwoodovi pribudol ďalší Američan, Lee Van Cleef a hrôzostrašný, sfetovaný bandita El Indio v podaní Gian Maria Volontého. Svoje urobila aj hudba Leoneho spolužiaka Ennia Morriconeho, pre ktorého sa mali stať melódie, komponované k spaghetti westernom, vstupenkou do siene filmovej slávy. Film sa stal absolútnou bombou a stal sa exportne najúspešnejším talianskym filmom všetkých čias. Tentoraz podľahla aj Amerika – iba za prvý týždeň tvorili tržby v kinách 5 miliónov dolárov!

Nakoniec v roku 1966 Leone ukončuje svoju „dolárovú“ trilógiu opusom DOBRÝ, ZLÝ A ŠKAREDÝ, ktorý mnohí diváci považujú za jeho najlepší film. Tentoraz s rozpočtom 1,3 milióna dolárov, z ktorých polovicu poskytol americký UNITED ARTIST. Leone si tak mohol dovoliť viac ako doteraz. Do osvedčeného hereckého kolektívu pribúda čerstvá hviezda Eli Wallach v postave mexického banditu Tuca. Film je pozoruhodný skvelým technickým prevedením a scenárom, ktorý sa pridŕža historických faktov. Originálna zápletka, napätie, drsný humor striedaný tragicky dojímavými okamihmi, nečakané rozuzlenie a výrazný protivojnový tón. Celé vo farebnej, širokouhlej kompozícii Tonina Delli Colliho, korunované Morriconeho fascinujúcimi hudobnými motívmi.

Western vraj už a vyčerpal

Po svojom umeleckom a komerčnom vrchole mal Leone pocit, že westernové zdroje vyčerpal. V hlave mal gangsterský námet, ktorý uzrel svetlo sveta oveľa neskôr, pod názvom VTEDY V AMERIKE (1984). Ponuka amerických producentov bola, po obrovskom úspechu westernovej trilógie, finančne mimoriadne zaujímavá. Leone dostal za úlohu nakrútiť za 3 milióny dolárov film, ktorý je považovaný za jeho opus magnum.

Pôvodná verzia scenára VTEDY NA ZÁPADE (1968), mala 436 strán. Pracovalo na ňom niekoľko autorov, aj neskorší slávny režisér Bernardo Bertolucci. Vymysleli klasický westernový námet, ozvláštnený sociálne podfarbeným príbehom o zániku starého Divokého západu a jeho premeny na tzv. „civilizovaný“, ktorý je postavený na zločine. Hlavní hrdinovia sú tentoraz štyria a čo je v Leoneho filmoch celkom nové – v ich centre je žena.

Bývalá prostitútka Jill (Claudia Cardinale), ktorá nečakane ovdovie, musí tvrdo bojovať za svoje práva a v príbehu pôsobí ako očistný prvok. Pištoľník Frank (Henry Fonda), plní vražedné zadania, pričom kalkuluje so smrťou svojho krutého, ťažko chorého šéfa, ktorého majetok si chce privlastniť. Bandita Cheyenne (Jason Robards) je hrdinom, ktorý mizne s odchodom starého sveta. Muž v sedle, nechápajúci, že prichádzajú nové, oveľa krutejšie časy, musí zákonite zomrieť. A naostatok Harmonika (Charles Bronson). Typický westernový tulák, ktorý ide odniekiaľ nikam a nesie tajné posolstvo, ktoré vyzradí až v závere príbehu.

Šťastná ruka pri obsadení postáv

Sergio Leone si konečne splnil staré sny. Dostal k dispozícii Henryho Fondu a Charlesa Bronsona, ktorých túžil obsadiť už do svojich predchádzajúcich filmov. Bronson ho dvakrát odmietol a zakaždým mohol ľutovať. Tentoraz prijal, ale v prípade, keby povedal nie, hľadal Leone dôstojnú náhradu. V hľadáčiku na úlohu Harmoniku sa tak ocitli Clint Eastwood, James Coburn, Warren Beatty, ale napríklad aj Jean – Paul Belmondo.

Henry Fonda.

Fonda o existencii Leoneho filmov nechyroval, a na to aby ho získal, nemal horkokrvný Talian nikdy dosť peňazí. K účasti ho vraj prehovoril Eli Wallach, ktorému rola Tuca vo westerne DOBRÝ, ZLÝ A ŠKAREDÝ, otvorila cestu k medzinárodnému úspechu. V prípade, že by Fonda odmietol, chcel Leone osloviť ďalšiu westernovú legendu, Johna Waynea. Režisér lákal hviezdu na rolu Franka aj tým, že to bude jeho prvá záporná úloha v kariére. Keď mu premietol všetky svoje predchádzajúce spaghetti westerny, Fonda konečne prikývol. Leone tak zároveň vyhral debnu whisky od Bronsona, ktorý sa s ním stavil o to, že Henry odmietne.

Príprava bola náročná a dôsledná. Fonda chcel hrať svojho Franka s hnedými kontaktnými šošovkami, ale režisér ho presvedčil, že potrebuje štíhleho, hladko oholeného zabijaka s ľadovo modrým pohľadom, pod ktorým bude tuhnúť krv. Bronsonovi stačilo pred kamerou existovať. Jeho nehybná tvár, úzke oči a výzor vidiečana s rukami ako lopaty, ktorý občas, z nepochopiteľných dôvodov zahrá na fúkacej harmonike, pôsobili tajomne a nevyspytateľne.

Hrdá Claudia vniesla šarm

Claudia Cardinale vo filme žiari ako krásna, opustená dámička so spoteným hlbokým výstrihom, ale aj ako hrdá žena, nalievajúca vodu tým, ktorí stavajú nielen jej budúcnosť. Jason Robards je starodávny lupič, snívajúci o útulnom domove a šálke kávy, pričom sa v jeho smutných psích očiach zrkadlí nezvratnosť jeho osudu. Tieto hviezdy dostali dôstojných spoluhráčov. Gabriel Ferzetti hrá Mortona (pôvodne oslovený Robert Hossein nemohol, lebo ako de Peyrac nakrúcal film ANGELIKA A SULTÁN)  – staviteľa transkontinentálnej železnice, s túžbou začuť vo svojom vagóne šumenie Pacifiku, a Frank Wolff Íra Mc Baina, otca veľkej, ryšavej farmárskej rodiny.

Konečnú formu vtisol scenáru Sergio Donati a upravil ho na 300 strán. Architekt Simi postavil úžasné kulisy: vlakovú stanicu Cattle Corner zo stoviek vyradených železničných podvalov, ohromujúcu farmu Sweetwater a mestečko Flagstone. Iba táto stavba stála 250 tisíc dolárov, teda viac ako vklad, za ktorý Leone nakrútil PRE HRSŤ DOLÁROV.

Kamery sa zhostil osvedčený Tonino Delli Colli a Ennio Morricone skomponoval svoje najslávnejšie hudobné témy. Muža s harmonikou – kvílivé sólo fúkacej harmoniky, doplnené drsnými tónmi elektrickej gitary, a jemný čembalovo – sláčikový motív Jill. Ten sa po otextovaní Zbyškom Malým, pod názvom Den se v růži skryl…, stal najväčším hitom českej speváčky Věry Špinarovej, dodnes hojne reprodukovaný na posledných rozlúčkach so zosnulými. Hudba zohrala pri nakrúcaní veľkú úlohu. Morricone ju nahral dopredu a tak na jednotlivé motívy Leone, priamo na pľaci, aranžoval zábery a riadil tempo hereckých akcií.

VTEDY NA ZÁPADE sa z veľkej miery nakrúcal v režisérovej obľúbenej Andalúzii, ale Leone si mohol zároveň splniť aj ďalší sen. Po prvý raz sa dostal do USA, do Monument Valley – Údolia monumentov, kde sa odohrávali najslávnejšie westerny Johna Forda. Leone tu nakrútil niekoľko pôsobivých scén. Najmä tú záverečnú, kde mladý Harmonika drží na pleciach v slučke sa škrtiaceho brata. Niekoľko vriec červeného piesku, typického pre túto oblasť, nechal režisér doviesť do Ríma, kde ním v ateliérových scénach rekvizitári dofarbovali prach na dlhých kabátoch pištoľníkov.

 

Počas nakrúcania sa však odohralo niekoľko tragických udalostí. Jeden z troch banditov, ktorí čakajú v úvodnej scéne na Harmoniku, Al Mulock, deň na to vyskočil z okna hotela a zabil sa. Počas nakrúcania bol spáchaný atentát na amerického prezidentského kandidáta, Roberta Kennedyho, a štáb na jeden deň prerušil výrobu. Keď Jason Robards, predstaviteľ Cheyenna, prišiel na prvý filmovací deň opitý, Leone ho dôrazne upozornil, že ak sa to zopakuje, bude preobsadený.

Neuveriteľných 166 minút 

Osud filmu po uvedení je tiež zaujímavý. Na niekoho dodnes pôsobí ako pomalý a zdĺhavý. Nekonečné zábery, veľké detaily prižmúrených očí a rúk, chvejúcich sa pri pažbe pištole. Iní, (a tých je našťastie viac) obdivujú starostlivo a účinne naplánovaný strih, a dokonalé načasovanie tušenej akcie.

Stopáž filmu je obdivuhodná. V Európe sa premietal v dĺžke 166 minút a zožal obrovský úspech. Iba vo Francúzsku ho uvádzali nepretržite štyri roky! V Amerike zavládlo sklamanie. Film, ani po zostrihu na 145 minút, nezaujal divákov ani kritiku. Až o pár rokov, po obnovenej premiére a dvojdielnej televíznej verzii, aj v USA museli uznať, že ide o majstrovský kus. K VTEDY NA ZÁPADE sa prihlásila celá nastupujúca režisérska generácia, na čele so Stevenom Spielbergom a Francisom Fordom Copolom.

Sergio Leone chcel, aby na Harmoniku čakala na stanici iná trojica desperádov. Pôvodne plánoval, že Bronson odpraví Eastwooda, Van Cleefa a Wallacha. Smrťou hrdinov jeho predchádzajúcich westernov, chcel divákom hneď v úvode naznačiť, že neuvidia to, na čo sú zvyknutí. Žart mu nevyšiel, pretože všetci traja boli pracovne zaneprázdnení. Ich náhradníci – čierny Woody Strode, Jack Elam a tragicky zahynuvší Al Mulock, to však zvládli bravúrne. Za sprievodu vŕzgania veterníka, bzučania muchy, kvapkania vody na striešku klobúka a praskania kĺbov pištoľníkových rúk, vznikla kultová, filmová scéna.

VTEDY NA ZÁPADE je zaradený do kolekcie 1001 FILMOV, KTORÉ MUSÍTE VIDIEŤ. V roku 2009 ho umiestnili do archívu Talianskej národnej filmovej knižnice, ako kultúrne, historicky a esteticky významný artefakt.

Film je inšpiráciou TV a filmových programov dodnes:

Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk


Súvisiace články
Vitajte!