Spúštač Ficovho sociálneho cítenia

Nič na tom nemení ani fakt, že ministerstvami odobrení jednotlivci v nejednom prípade iba kamuflujú míňanie „europeňazí“  a v skutočnosti ich rozkrádajú. Darí sa im do okamihu, kým nezasiahne EÚ, ale tá tiež všade nevidí. Ak toho Slováci nemusia vrátiť veľa, stačí pri súčasnom míňaní europeňazí privrieť oči a slovenská ekonomika bude stúpať, HDP rásť…

Nemecké platy na Slovensku

Od začiatku troch vlád Roberta Fica bolo jasné, že bude mať rešpekt z protestov v uliciach, z náznakov masového odporu voči vláde, proti nemu a jeho obľúbencom. Premiérovou Achillovou pätou zostali hrozby zo strany nespokojných davov. V obavách z nich hľadajme odpoveď, keď sa, nedoceniac dôsledky, prejavil ako „zásadový“ ochranca štrajkujúcich vo Volkswagene. „Prečo by mal mať človek v Bratislave o polovicu alebo dokonca o dve tretiny nižší plat ako človek, ktorý robí pre koncern v inej krajine na Západe?“ – obhajoval premiér požiadavky odborárov za vyššie mzdy najúspešnejšieho a zamestnancom najlepšie platiaceho zahraničného investora na Slovensku.

„Veď u nás sa vyrábajú luxusnejšie autá a je tu aj vyššia produktivita práce. Pre mňa je otázka o plate človeka, ktorý stojí za pásom, oprávnená“, povedal. Bolo to prednesené s nákazlivou sebaistotou človeka, ktorý sám veril tomu, o čom hovoril. Hádam iba Vladimír Mečiar pôsobil vo svojich vrcholných chvíľach  v 90.-tych rokoch rovnako presvedčivo. Aj predseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko pochopil dôležitosť okamihu a národná strana sa vytasila s požiadavkou na vyplácanie trinásteho (prípadne štrnásteho) platu pracujúcim Slovákom!

Trochu histórie z automobiliek

Od doby, keď Ing. Jozef Uhrík presvedčil vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara, aby za babku predal Volkswagenu neperspektívnu „bazku“ v Devínskej Novej Vsi nemeckému Volskswagenu, prešlo viac ako štvrťstoročie.

V dobách, keď sa nad Slovenskom kopili mraky nepochopenia z absurdných politických zápasov s nevyspytateľným vodcom, si však Uhrík mohol dovoliť presadzovať u Nemcov iba vytvorenie vývojových dielní. VW to čiastočne akceptoval a začal v Bratislave potichu budovať. Po niekoľkých rokoch však všetky nasledujúce vlády hrdo a nahlas zdôrazňovali vlastnú zásluhu pri podpore geniálneho ťahu s príchodom nemeckej automobilky.

Pyšný bol aj Fico. Maslom na hlave všetkých však ostalo, že keď príklad Nemcov neskôr nasledovali Peugeot, Kia či ďalší investori (vyrábajúci aj iný strojársky sortiment ako autá) a slovenské vlády už mohli a mali silu presadzovať slovenské mozgy do ich výrobných zámerov, tak ich to ani nenapadlo.

Politickým elitám stačili „holé“ závody

Ak v takýchto prípadoch štát na čomsi konkrétne zarobil, tak na predaných pozemkoch. Automobilky si presadili takmer „holé“ závody, s požiadavkami na makajúcu pracovnú silu. Dostali ju. Keď makači nebudú stačiť, nasadia robotov. Ani slovka o tom, že slovenskí inžinieri, vynálezcovia a ďalší tvoriví pracovníci dostanú šancu ponúknuť svoje skutočné schopnosti výrobcom.

To je odpoveď na otázku, prečo dnes vývoj a výskum slovenského strojárstva nemá ani len elementárne podmienky na svoju existenciu. Politické kruhy – pravicové, ľavicové, kresťanské, liberálne alebo nacionalistické – nevytvorili v tomto smere na zahraničných investorov žiaden tlak.

Ak sa v posledných rokoch peniaze aj našli, ponáhľali sa ich vložiť do vedy, výskumu, vývoja, nových programov rozvoja krajiny? Určite nie. Nevzali si príklad z krajín s podobnou štruktúrou prírodných zdrojov alebo poľnohospodárskou pôdou ako má SR a nenapodobnili príbehy bohatnutia posledných desaťročí iných malých európskych štátov (napr. Dánsko, Holandsko, Belgicko).

Peniaze radšej minuli na pochybné ciele – na úhradu bezplatného cestovania dôchodcov a študentov, plošné zvyšovanie minimálnych platov, a podobne.

Sme pre VW jedinou šancou?

Premiérova podpora štrajkujúcich vo výrobnej fabrike, vo Volkswagene, posmelila školské odbory. A posmelí aj ďalších nespokojných, ktorých sezóna prichádza po období dovoleniek.

Zároveň si však Ficovo zdôvodnenie jeho sociálneho cítenia žiada odpoveď, či bude chcieť Volkswagen na Slovensku vyrábať aj vtedy, keby musel vyplácať nemecké mzdy.

A podobne či je, kvôli spravodlivému posúdeniu, napríklad Touareg výsledkom umu slovenských inžinierov? Alebo či má byť originálny nápad na nové vozidlo rovnako finančne ohodnotený, ako robota pri páse? Koľkože vlastných podstatných myšlienok presadili Slováci do vozidla? Odpoveď z Bratislavy aj z Wolfsburgu znie rovnako. Určite nie veľa.

Súčasne z nemeckých kruhov zaznieva otázky. Prvá, či si Slováci skutočne myslia, že facelift Touaregu bude na Slovensku (facelift je pri výrobe automobilov menšou kozmetickou zmenou vzhľadu vozidla). A druhá – či vedia, že v Európe alebo kdekoľvek inde na svete existuje minimálne päť podobných miest a v Nemecku dve, kde pôžitky z faceliftu ocenia rovnako.

Ako dnes Nemci premýšľajú

Rovnako presiakla na verejnosť skutočnosť, že Nemci po štrajku analyzujú možnosti, do akej miery sa im vyplatí skúšať to s rastúcim platením pracovnej sily na Slovensku. Rozmýšľajú o budúcnosti, aj keď sa výroba v SR skvele zakorenila. Politická nevyspytateľnosť však nie je dobrý predpoklad na plánovanie ziskov.

Napríklad, čo také Rumunsko? Chcelo by to isté investície, nejaké dva-tri roky príprav, preškoľovania ľudí, privykania, námahu, či zjednávanie podmienok. Ale môže to byť lepší predpoklad pre biznis plány.

Odchod VW si samozrejme Slovensko nemôže želať. A politik Fico už vôbec nie. Nie je samovrah! Pravdepodobne ani nepripustí, aby Nemci o ňom mohli ďalej uvažovať. Ale bolo mu to treba?! O Mečiarovi , ktorý sa ocitol v podobných prípadoch koluje pamätná veta vtedajšieho českého premiéra Petra Pitharta: „Přemýšlel mluvidlami.“

Sľuby o rastúcich mzdách sa rozdávali odjakživa

„Za premiéra Komárka bude kačka jak marka,“ snívali a skandovali davy ľudí v 89. roku na pražských a bratislavských námestiach. Vysvetlenie pre neskôr narodených – kačka bola koruna československá, marka mena Nemeckej spolkovej republiky. Ich vtedajší kurz bol 1 marka: 22 korunám.

Ekonóm Walter Komárek sa československým premiérom nestal (funkciou získal Marián Čalfa). Čalfa sľúbil dobehnutie západných platov do dvadsiatich rokov.

Neskorší politici boli ešte opatrnejší. Dnešní realisti nevidia dôvod, prečo by sa to vôbec niekedy malo stať, keď Slovensko odignorovalo základný predpoklad svojej šance na zvýšenie si životnej úrovne obyvateľstva. Najskôr investovať do mozgov národa a dočasne sa v inom uskromniť. Platí sa mozog, nie svaly, ktoré nahradí postupne čoraz lacnejší robot. Nemci to pochopili, keď prehrali 2. svetovú vojnu.

Vážne argumenty

Vie si niekto na Slovensku predstaviť politika, ktorý by presadzoval znižovanie dohodnutých miezd, napríklad keď kríza stiahla ekonomiku štátu do mínusu? Neznižovali ju Dzurinda, ani Sulík. Neznižovala Radičová, samozrejme ani Fico.

Sedliacky rozum však varuje, ak si vtedy ekonomika krajiny vyrobila sekeru (bublinu), ktosi politicky zodpovedný by mal aspoň oznámiť, koľko si spoločnosť môže dovoliť rozdať v čase priaznivejšom. Aby bublina spľasla. Zaujíma sa premiér aspoň o veľkosť onej bubliny? Vie, že existuje?

Nateraz to vyzerá, že iba pozoruje rast HDP a dáva sa ovládnuť všeobjímajúcim pocitom, že spoločnosť vysmädla. Na smäd on osvedčený liek pozná. Kolu. Milióny fliaš koly.

Hrozba ďalšieho štrajku 

Začiatkom tohto týždňa sa uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov Moderných odborov vo VW (MOV) a vedenia bratislavského závodu Volkwagen. Informujú o ňom na svojej facebookovej stránke. „Témou bolo kolektívne vyjednávanie (vedenia VW) s firmou DHL, ktoré sa neuberá tým správnym smerom. Sme znepokojení s celou touto nepriaznivou situáciou a v prípade, že nenastane pozitívny posun, sme pripravení podniknúť kroky, ktoré v najbližšom čase výrazne obmedzia výrobu vo VW.“ Asi dvetisíc pracovníkov DHL zabezpečuje dodávky súčiastok a dielcov do bratislavského závodu.

Na hlavnej FOTO TASR/ Štefan Puškáš: Predseda vlády SR Róbert Fico.