Saganov tretí titul majstra sveta v rade vonia neopakovateľnosťou

Vlani, vo svojom dosiaľ najúspešnejšom roku profesionálnej kariéry (od roku 2010), zvíťazil v 14. etapách, započítavaných do Svetového pohára a získal najviac bodov v rebríčku. V tomto roku, ktorý až do nedele nebol podobne úspešný, vyhral 12 pretekov. Pritom spomedzi piatich najprestížnejších jarných klasík ani jednu.

Profesionálni jazdci ho vždy vnímali ako najsilnejšieho muža pelotónu. Po klasikách nasledovalo diskutabilné vylúčenie z Tour de France za bežný stret pri finiši s britským šprintérom Markom Cavendishom. To ho (pravdepodobne) pripravilo o zisk niekoľkých etapových triumfov a samozrejme aj zeleného dresu pre najlepšie umiestňovaného jazdca na Tour. V predchádzajúcich piatich ročníkoch túto súťaž suverénne vyhral.

Šliapať do konca nebolo zbytočné…

„V posledných piatich kilometroch som si povedal, že je to možno passé, keď som videl viacerých jazdcov, že odskočili,“ konštatoval Sagan po nedeľňajších pretekoch. „Bol som prekvapený, že sme ho (Juliana Alaphilippa) dostihli a dostal som sa do záverečného špurtu. Nečakal som, že to môže vyjsť.“

Saganovo vyhlásenie dopĺňa zmienka, že pred MS jednotlivcov v cestnej cyklistike preletela médiami informácia o jeho bližšie nešpecifikovanej chorobe, pre ktorú nereprezentoval Boru-Hansgrohe v tímovej časovke. Dosť sa špekulovalo, či nešlo o taktický ťah, o navodenie myšlienky, že Sagan nemusí byť taký silný, ako sa v posledných dvoch rokoch nepretržite prezentoval. Podľa priebehu nedeľňajších pretekov v Bergene, v ktorých bol nenápadný, a vynoril sa až v ich závere, sa potvrdzuje, že to zo strany ich víťaza bol správny taktický manéver.

Sagan je iba jeden…všetci proti nemu

V posledných dvoch rokoch vnímali súperi slovenského cyklistu nielen ako dvojnásobného majstra sveta (2015, 2016), ale vyslovene ako talentom väčšmi obdareného športovca ako boli oni. Odmietali s ním spolupracovať pri únikoch, keďže v závere pri rovnakom vyčerpaní sa, nemali proti Saganovi šancu na víťazný finiš.

Dnes možno na cestných bicykloch  proti talentovanejšiemu pretekárovi postaviť napríklad troch veľmi dobrých alebo dvoch ešte lepších cyklistov ale, samozrejme,  nedosahujúcich výkonnosť favorita. Tí dvaja alebo traja sa musia odosobniť, zabudnúť, že cieľom pretekania je v ich prípade výhra. Oni sú „nosičmi vody“ pre najlepších vo svojich tímoch. Pre nich pracujú pri odčerpávaní síl konkurenčného favorita.

Na to ich v cyklistickej show najali, kúpili, za to im platia. Celý tím sa riadi  inteligenciou alebo zdedeným prírodným inštinktom svorky zvierat bojujúcej o život. Hrá sa v prostredí, o ktorom je známe, že už druhý pretekár pelotónu, skupiny alebo skupinky musí na rovine vynaložiť iba približne 70 percent  fyzických síl pri dosiahnutí rovnakej rýchlosti ako prvý, ktorý rozráža vzduch.

Pri nižších rýchlostiach do kopca sa percento fyzickej námahy druhého zvyšuje, v obidvoch prípadoch je však dôležité sa s partnermi zosúladiť, konkurenčného favorita unaviť, oslabiť, odstaviť.  A ak treba, spojiť sa kvôli tomu aj s inými tímami. Chce to zvoliť optimálny variant v šachovej partii, často pri tepovej frekvencii 160 úderov za minútu a vyššie.

Tak to v pelotóne chodí

Odborníci sa zhodujú, že v posledných dvoch desaťročiach väčšinou nestačilo byť v profesionálnom pelotóne najsilnejším pretekárom, aby ste vyhrávali. Ak najväčší favorit z pelotónu zvíťazil – čo sa vo svetovom pohári ale i na majstrovstvách sveta s hromadným štartom stávalo skôr zriedkavejšie  – musel za to ďakovať poctivej námahe a obetavej pomoci  tímových kolegov (domestikov). Potvrdzuje to hoci taká „banalita“, že víťaz ako pravidlo rozdeľuje všetky odmeny za triumf kolegom.

Posledné dva roky siahal Sagan v každých pretekoch po najvyšších métach. Získal status absolútnej špičky medzi klasikármi a tiež najvšestrannejšieho cyklistu. Takmer absolútnou špičkou je aj medzi šprintérmi. Nie však medzi vrchármi,  ktorí sú v profesionálnej cestnej cyklistike považovaní za iný typ jazdcov ako klasikári či šprintéri. „Mohol by vyhrať aj Tour de France, talianske Giro alebo španielsku Vueltu, je k tomu predurčený svojimi výnimočnými danosťami,“ zhodli sa lekári so znalcami cyklistiky. „Musel by však zhodiť zopár kíl (aj) aktívnej svalovej hmoty. Ale potom by zase nemohol konkurovať rýchlosťou a výbušnosťou klasikárom či šprintérom.“

Platí to aj opačne: ani štíhli vrchári nie sú výnimočnými klasikármi či šprintérmi.

Akú šancu má na MS 2018

Nedeľňajší Saganov tretí titul v rade vonia neopakovateľnosťou. Zvlášť keď si uvedomíme, že vyhrať štvrtýkrát za sebou je (prakticky?) nemožné. Budúcoročné cestné cyklistické MS budú v rakúskom Innsbrucku, ich trať je šitá pre vrchárov. Absolútna väčšina klasikárov – o šprintéroch ani nehovoriac – šampionát odignoruje. Nemajú šancu,tak ako vrchári nemali šancu v posledných troch ročníkoch MS. Ak sa nič nezmení, aj Sagan pravdepodobne do Insbrucku nepocestuje. Anglický Yorkshire v roku 2019 alebo nemecký Berlín 2020 však opäť  môžu byť jeho hrou, taktických manévrov, úskokov, neopakovateľných záverov.

Čítajte tiež: Na víťaza!

Sagan sa často v médiách prezentoval ako talentovaný showman. Mladý sebavedomý človek so zmyslom pre humor i sebairóniu, mentálne mimoriadne stabilný, obdarený talentom pokojne, inštinktívne rýchlo a rozhodne riešiť aj najzložitejšie momenty v pelotóne, striedmy vo vyhláseniach. V Bergene sa možno prejavil jeho jediný nedostatok. Pri hraní slovenskej hymny zo začiatku iba tak trochu rozpačito ševelil perami, aby onedlho z neho nevyšlo ani slovo. Určite to nebolo preto, že ho ovládli neovládateľné emócie a začal prehĺtať slzy. On nepatrí k precitlivelým typom. Skôr sa natíska otázka, či nejde o nedostatok hudobného sluchu, o ktorom ako inteligentný človek určite vie a stráži si toto tajomstvo?

Mohol by ostať na výslní ešte 4-6 rokov

Približne do 33 rokov by mohla vydržať Saganova kariéra vo svetovej špičke. Za ten čas by človek jeho možností mohol dosiahnuť na toľko mét, o ktorých sa žiadnemu cyklistovi sveta ani nesnívalo.

Boh ho obdaril ideálnym športovým talentom (stabilita na bicykli, bleskurýchle inštinktívne reakcie na momentálnu situáciu, svalová výbušnosť i vytrvalosť) ale aj mentálnymi danosťami (hravosť a zábava z pretekania, ochota obetovať v daný moment všetko pre víťazstvo, zodpovednosť pre dôkladnú a poctivú prípravu), zdravím a dosiaľ aj šťastím pri vyhýbaní sa nevyhnutným zrazeniam. Ak by sa z toho nič nezmenilo, môže sa Slovensko pýšiť jeho menom ešte dlho.

Dosiaľ absolvoval desiatky náhodných dopingových testov. Všetky s negatívnym výsledkom. Pre tých, ktorí o dopingu čosi vedia, to nebolo prekvapenie. Okrem iného aj preto, že aj laikovi je nápadné, keď jeho výkonnosť nezaznamenáva žiadne výrazné výkyvy.

Saganovu výnimočnú silu šampióna cítitia jazdci v pelotóne na jar, v lete, na jeseň.

Pri väčšine špičkových športovcov to tak nebýva. Raz sú vo forme na jar, inokedy na jeseň, alebo v lete áno, na jeseň a na jar nie atď. Logika pritom naznačuje, že najväčšie podozrenia hoci z nezrovnalostí v biologickom pase (doping v organizme, manipulácia s krvou a podobne) sú pravdepodobné u typov s výkyvmi. Nie u Sagana.

Samozrejme, že nezrovnalosti môžu vyplynúť aj zo zdravotných ťažkostí, z ich liečby, ale aj v tomto smere vykazuje Sagan vysokú odolnosť či imunitu, neužíva žiadne lieky, ktoré by mohli spôsobiť prípadné výkyvy…  V najbližších rokoch môže jeho účasť v pelotóne ohrozovať jediné. Že ho cyklistika (a s ňou spojené zarábanie) prestane baviť.

 

Zaujímavosti, fakty :

 – Cyklista, ktorý získal tri tituly majstra sveta na ceste s hromadným štartom v rade za sebou Peter Sagan / SR (2015, 2016, 2017).

 –  Cyklisti, ktorí tiež získali tri tituly celkovo: Alfredo Binda/ Taliansko (1927, 1930, 1932), Rick van Steenberger / Belgicko (1949, 1956,1957),  Eddy Merckx  / Belgicko (1967, 1971, 1974) a  Oscar Freire / Španielsko (1999, 2001, 2004).