Rusko-bieloruské manévre otestovali chabú „družbu“ oboch krajín

Spoločné manévre sa uskutočnili od 14. do  20. septembra v Bielorusku aj na troch polygónoch Ruska. Podľa oficiálnych správ sa na cvičení zúčastnilo 13 tisíc vojakov (10 tisíc bieloruských a 3 tisíc ruských), 80 lietadiel a vrtuľníkov, 370 tankov a transportérov, 150 diel a raketových komplexov a vyše 20 lodí Baltickej flotily.

Zdroje z NATO, Poľska, Ukrajiny a pobaltských štátov hovoria o účasti 100 až 120 tisíc vojakov a zložiek FSB (ruská bezpečnostná služba), ministerstva vnútra, ministerstva pre mimoriadne situácie a Národnej gardy. Manévre sledovalo 90 pozorovateľov OSN, OBSE, Severoatlantickej aliancie NATO a vojenských pridelencov z 50 krajín sveta.

Nervozitu v medzinárodnom priestore vyvolala prítomnosť ruského prezidenta V. Putina ako aj fakt, že jeden z  priestorov cvičenia bol v petrohradskej oblasti len 100 kilometrov od estónskych hraníc.

Moskva preto opakovane ubezpečovala, že manévre nie sú prípravou na inváziu do Poľska a Litvy (členské štáty NATO) alebo na Ukrajinu. Všetky tri zmienené štáty susedia s Ruskou federáciou.

Štáty, ktoré očakávali, že Moskva pod pláštikom cvičení skoncentruje vojsko pre prípadný útok na pobaltské štáty alebo Ukrajinu, či minimálne rozmiestni na území Bieloruska ťažké zbrane – si môžu vydýchnuť. Nič podobné sa nestalo.

Jedinou obeťou sú tí, ktorí sa dostali pod priamu paľbu omylom namierenú z vrtuľníkov, video s touto udalosťou zverejnil ruský portál 66.ru. Kremeľ nepoprel autenticitu videa, ale odmietol komentovať kedy a kde bolo natočené a tvrdil, že nik nebol zranený.

Znepokojenie Západu z realizácie cvičení sa ruské Ministerstvo obrany snažilo utlmiť aspoň na úrovni osobných kontaktov. Náčelník Generálneho štábu RF Valerij Gerasimov pred začiatkom manévrov takmer hodinu telefonoval s predsedom Výboru náčelníkov štábov (the Chairman of the Joint Chiefs of Staff) Josefom Danfordom. Pred tým absolvoval schôdzku v Baku s predsedom Vojenského výboru NATO českým generálom Petrom Pavlom.

V situácii, keď Moskva zahmlieva skutočné počty vojakov a techniky, ktoré sa zúčastnili na cvičení, tieto osobné rozhovory naznačujú, že Rusko nechce úplne prerušiť kontakty s NATO. Na druhej strane postoj Moskvy – ak chceme, tak budeme hovoriť alebo pozývať pozorovateľov, ak nechceme, tak budeme ignorovať NATO – svedčí o hlbokej kríze celého bezpečnostného systému v Európe a vo svete. To je jeden všeobecne známy výsledok manévrov.

Ale je tu ešte jeden výsledok, ktorý unikol väčšine medzinárodných pozorovateľov. Ako napísal ruský vojenský expert Alexander Goľc , manévre ukázali, že neexistuje žiadne rusko-bieloruské vojenské zoskupenie.

Napríklad Moskva, v snahe ešte viac nepokaziť vzťahy s NATO, tesne pred začiatkom manévrov zmenila ich scenár a namiesto vojenskej operácie vyhlásila cvičenie za protiteroristické. Bieloruské velenie možno o tejto náhlej zmene nevedelo, alebo nepokladalo za potrebné meniť vlastné plány. Pokračovali podľa starého scenára. Ba čo viac, súdiac podľa výrazne oklieštených oficiálnych informácií, Rusko a Bielorusko doteraz nemajú jednotné vojenské velenie. Takže možno konštatovať, že ruské a bieloruské jednotky bojujú vedľa seba – ale v žiadnom prípade nie spoločne.

Súčasne prvý krát odvtedy, čo sa uskutočňujú spoločné manévre (2009), sa  bieloruský prezident Alexander Lukašenko stretol s ruským prezidentom Vladimírom Putinom len na území Bieloruska, na „ruskú“ časť manévrov bieloruský vodca necestoval.

Čo sa stalo? Pozorovatelia sa zhodujú v tom, že bieloruský „baťka“ pochopil, že po anexii Krymu a hybridnej vojne v Donbase, konflikt Ruska a NATO nadobúda nebezpečné rozmery. Ak by sa na území Bieloruska nachádzali ruské vojenské objekty, tak v prípade konfliktu budú na rane ako prvé.

Práve preto obratný demagóg Lukašenko donekonečna upresňuje znenie dohody o Jednotnom systéme protivzdušnej obrany a roky odmieta povoliť Rusom leteckú základňu na bieloruskom území. Reči o vojenskom “bratstve” a pripravenosti „bojovať s Rusmi plece pri pleci“, ako ináč vyvolané miliardovými úvermi a ďalšími bonusmi, ukázali Putinovi ich pravú tvár.

„Spojenec“ je pripravený zdupkať v prípade najmenšieho náznaku vojenského konfliktu Ruska so štátmi NATO. Preto sa nedá vylúčiť, že tieto vojenské manévre odštartujú ďalšie, tentokrát politické, ktoré definitívne pochovajú plány jednotného vojenského zväzku dvoch autoritárskych režimov.

FOTO TASR /AP