Rozhlas a Televízia. Voľba Slobodných?

Štátny rozhlas a štátna televízia na Slovensku  sa zmenili na verejnoprávne inštitúcie v roku 1991, zákonmi vtedajšej Slovenskej národnej rady. Vzápätí sa však začala aj deformácia verejnoprávneho mediálneho systému. Účelové zmeny legislatívy a pravidiel vždy slúžili na to, aby sa podarilo odvolať a dosadiť loajálnych riaditeľov či členov rád oboch médií. V roku 2017 sme pred voľbou riaditeľa už zlúčenej RTVS na ďalších 5 rokov. Dočkáme sa pri metóde voľby konečne nejakého prekvapenia?

V čase vzniku verejnoprávneho systému médií sa vychádzalo zo vzoru blízkeho Rakúska (ORF). Preto zvíťazil preklad z nemčiny „öffentlich-rechtliches“. Neskôr sa začal používať aj preklad z angličtiny, médiá verejnej služby – „public servis media“.Bolo to „nemečiarovské“ obdobie, a Vladimír Mečiar ešte nebol karikatúrou samého seba. A vtedajší premiér Ján Čarnogurský nebol mentálne ukotvený viac v Rusku, ako v Európe.

Navonok Slovensko zažívalo eufóriu z mediálnej slobody. Jednorazový náklad denníkov bol viac ako 1,3 milióna kusov. Dnes sme je to takmer o milión menej. Mali sme jednu televíziu a jeden rozhlas, ale s odstupom  pár dní po zákonoch o STV a SRo, schválili poslanci aj Zákon o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania (dnes Zákon o vysielaní a retransmisii), ktorý do éteru pustil aj súkromných prevádzkovateľov.

Je fér povedať, že prvý zákon bol dobrý a zámery zákonodarcov ušľachtilé. Riaditeľov volili rady, kde mali svoje miesto kandidáti vlády, parlamentu a oboch inštitúcií. Byť členom Rady SRo alebo STV bola aj spoločenská prestíž. Skúste dnes vymenovať jedného jediného člena Rady RTVS…

Budova Slovenskej televízie v Mlynskej doline v Bratislave. Foto TASR: Ivan Majerský

Nástupom Vladimíra Mečiara sa všetko zmenilo. Ako inak, k horšiemu. V roku 1992 sa stala Rada STV “nefunkčná”, lebo jej členovia “patriaci” vtedajšej koalícii sa vzdali, keďže riaditeľa STV Mariána Kleisa nemali šancu odvolať. Tak to urobilo vtedajšie Predsedníctvo SNR, ktoré využilo posledný septembrový deň (neskorý večer), posledný deň svojej existencie, na odvolanie riaditeľa a menovanie nového – Petra Maleca. (Jedným z jeho najbližších spolupracovníkov bol potom istý Václav Mika.)

Riaditeľ Slovenského rozhlasu, Vladimír Štefko ešte september 1992 prežil, ale neprežil “Noc dlhých nožov” z 3. na 4. novembra 1994, keď sa o odvolaní dozvedel ráno pri holení z “vlastného” rozhlasu.

A toto sú dátumy, od ktorých sa odvíja deformácia verejnoprávneho mediálneho systému na Slovensku. Účelové novelizácie zákonov o STV, SRo a “zlučovací” Zákon o RTVS vždy slúžili predovšetkým na to, aby sa podarilo odvolať riaditeľov a dosadiť loajálnych členov rád. A je úplne jedno, či pri vláde bola ľavica, pravica, koaličný zlepenec, jednofarebná vláda.

Výsledok? Václav Mika je od roku 1989 (prvým!) riaditeľom STV a telerozhlasu, ktorému sa (s najväčšou pravdepodobnosťou) podarí dokončiť funkčné obdobie. V tieni jeho úspešnosti je neprávom podceňovaný Jaroslav Rezník, ktorý v mediálnych riaditeľských funkciách od roku 1993 (šéf štúdia SRo v Košiciach, generálny riaditeľ SRo, generálny riaditeľ sekcie na Ministerstve kultúry SR a generálny riaditeľ TA SR) zažil štyroch premiérov.

Michal Ruttkay je dobrý v lobbingu a politickom marketingu. Médiá držiace stranu Václavovi Mikovi ho nazývajú “reklamák”. Ale to zjavne nie je jeho jediná kvalifikácia a vzhľadom na doterajšie pôsobenie v mediálnom sektore ani diskvalifikácia.

Zuzana Ťapáková, aspoň podľa ekonomických výsledkov Markízy v časoch, keď ju viedla, je viac mediálna hviezda, ako manažérska. Fedor Flašík sa chcel zviditeľniť a to sa mu nemohlo nepodariť. Ale tam sa to končí.

Predchádzajúce voľby na posty v rozhlase, televízii a telerozlase v zásade neponúkali žiadne prekvapenia. Teraz sa ho môžeme dočkať. Lebo vo štvrtok poslanci nebudú rozhodovať iba o riaditeľovi telerozhlasu, ale súčasnej aj o na jeseň volenom šéfovi Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO)  či o budúcom majiteľovi archívov v Ústave pamäti národa (ÚPN). Tak už to v koalíciách chodí – niečo za niečo. Nie oko za oko, zub za zub, niečo pod zub a oči aby to nevideli. Verejné obstarávanie je lepší kšeft, ako telerozhlas, držať za citlivé miesto ľudí, na ktorých sú citlivé informácie (polomafiáni, bývalí veksláci, fašisti), tiež nie je na zahodenie.

Vo štvrtok, po prípadnom druhom kole, možno o niekoľko dní neskôr, sa dozvieme, kto zo zúčastnených vyhral boj o telerozhlas. Na jeseň budeme vedieť, ktorá zo strán z tejto “trojvoľby” vyťažila najviac.

(Autor 2x, ako inak – neúspešne, kandidoval na post riaditeľa. Raz STV a raz RTVS. Preto ten jedovatý tón.)

Prvá foto k článku : Kto z nich bude šéfovať RTVS? Zľava – Zuzana Ťapáková, Richard Dírer, Jaroslav Rezník, Fedor Flašík, Michal Ruttkay, Václav Mika a Peter Abrahám. FOTO TASR: Martin Baumann

PREHĽAD riaditeľov Slovenskej televízie alebo slovenskej pobočky Československej televízie alebo Rozhlasu a televízie Slovenska nájdete tu.

PREHĽAD riaditeľov Slovenského rozhlasu nájdete tu.

Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk


Súvisiace články
Vitajte!