Robert Fico nebude poslanec a ani posranec

Tí, ktorí plačú nad hrobom Roberta Fica, plačú predčasne. Ako hovorí staré čínske príslovie („adoptoval“ si ho James Bond), kto sa chce pomstiť, nech kope dva hroby…

Nie je to nepatričné a preto to napíšem. Roberta Fica poznám od jeho osemnástich rokov. On študoval právo a ja žurnalistiku. Bol mimoriadne ambicióznym študentom, na pivo s nami nechodil, ale keď sme hrali proti sebe futbal, hral sám na seba a za seba. Neprihral, chcel byť tým, kto dá gól.

To sa rokmi nemení. Aj teraz je tým, kto neprihrá (funkciu), chce dať gól. Aj keď by bolo rozumnejšie po demisii vydýchnuť si, s inštinktom politického žraloka vie, že v tejto chvíli nemôže odísť zo scény, lebo ho zmetú tí, ktorí sa ani tak nechcú pomstiť – ako zachrániť. Že on pred tým zachránil ich? To sa v politike nepočíta a ani neodpúšťa.

Je viac ako pravdepodobné, že Robert Fico nebude chcieť zapadnúť do stopäťdesiat člennej masy poslancov, z ktorých by väčšina slovenských voličov nevedela vymenovať ani päť. Tak ako oni, aj on ich má úprimne na háku. Zároveň vie, že V4 (Kažimír, Žiga, Raši, Pellegrinni), nemôže nechať zachraňovať samých seba, potrebuje sa zachrániť najmä on.

A potom, on nie je dobrý podnikateľ. Tam sa neuplatní. Jeho firma RF Development skončila v prúsere, to, že býva „na Bašternáka“, ktorému platí jeho manželka vraj nájomné, mu neverí ani hypotekárny poradca s učňovkou a kurzami vymývania mozgov pyramídových spoločností akože finančných poradcov.

Ale on sa nevzdá. Bol tam dlho a veľa vie. Dá si Colu a pôjde ďalej. Takže otázka neznie tak, že  či. Ale takto: Kam je až ochotný zájsť? Vieme, že nebude poslanec a ani žiadny posranec. Len cenu za túto jeho etapu v politike ešte nepoznáme.