Nemecko má po voľbách, Angela ide ďalej

Slovenskú krčmu výsledky volieb v Nemeckú sklamali. Vládu opäť raz bude zostavovať tá, ktorej celé mesiace nevedia prísť na meno: Angela Merkelová. Väčšina Nemcov si však počas kampane uvedomila, že sa im nikdy nežilo lepšie ako počas ostatných dvanástich rokov. Že žijú na ostrove blahobytu. Napriek globálnej finančnej kríze. Napriek hrozbe dezintegrácie Európskej únie. Napriek nákladnej (do istej miery pritlmenej) zelenej revolúcii. Napriek chaoticky regulovanej invázii migrantov…

Nečudo. Nemecko je na čele svetového rebríčka krajín exportujúcich výrobky s vysokou pridanou hodnotou. Verejné pokladnice na všetkých úrovniach sú plné. Miera nezamestnanosti nízka. Voľby však zvýraznili aj niektoré neistoty a obavy voličov, obávajú sa dôsledkov neodvratnej digitalizácie na zamestnanosť, čoraz rýchlejšieho starnutia obyvateľov, narastajúcich sociálnych rozdielov a neposlednom rade aj toho, ako spoločnosť dokáže vstrebať imigrantov, ktorí prišli z vojnou rozvrátených krajín.

Sociológovia usúdili, že ešte nikdy nešli nemeckí voliči k volebným urnám takí bezradní, nerozhodnutí. Nijaké väčšie prekvapenie sa však nekonalo. Povolebné kalkulácie sú ľahko čitateľné.

Nemecká kancelárka a líderka stredopravicovej Kresanskodemokratickej únie (CDU) Angela Merkelová (uprostred) s členmi svojej strany po jej v흻azstve v parlamentných voľbách v Berlíne. 

Merkelová nezostaví vládu veľkej koalície so socialistami. To je už takmer isté. Mladé kádre porazenej SPD prijali tento výsledok dokonca s istou úľavou: strana by sa mala vrátiť na „svoju parketu“. V mene tých, ktorých narastajúce sociálne rozdiely budú najviac poškodzovať. Nikto si, napríklad, na prahu digitálneho veku nevie predstaviť, čo sa stane, keď zaniknú celé priemyselné odvetvia a prácu stratia milióny ľudí…

Rozhodnutie voličov prijali s úľavou aj v CDU/CSÚ. Veľká koalícia s SPD sa síce v rokoch finančnej krízy osvedčila, ale úspech ju ukolísal. Podnety z opozície sa väčšinou nepresadili. Ak Angela Merkelová vytvorí koalíciu so žltými liberálmi (FDP)Zelenými (die Grünen) v programe budúcej vlády sa určite objaví aj časť agendy Jamaiky, oboch menších strán. (Liberáli sú žltí, zelení sú zelení. Farby zástavy Jamaicy /i dresu Usaina Bolta/ sú zelená a žltá.)

Angela Merkelová je skúsená a trpezlivá vyjednávačka. Vie, ako dosiahnuť vyváženú dohodu. Kresťanskí demokrati, liberáli i zelení vnímajú ako jednu z hlavných (spoločných) priorít zlepšenie vzdelávania. Na všetkých úrovniach. Premeniť Nemecko na „Bildungsrepublik“ (republiku vzdelávania) sa Merkelovej v uplynulých rokoch nepodarilo. Väčšina štátov severnej a západnej Európy dáva na vzdelávanie viac.

Najťažšie sa budú zlaďovať programové priority liberálov a zelených. Narastajúce bohatstvo krajiny sa (aj v Nemecku) prerozdeľuje  čoraz nespravodlivejšie. Väčšinou na úkor tých najslabších. Počas ostatných dvadsiatich rokov vzrástol podiel majetku 10% najbohatších  občanov zo 45 na 52 percent. V rovnakom čase sa majetok spodnej polovice obyvateľstva znížil zo 4,1 na 1 percento!

Napríklad penzisti, súčasný systém bol zavedený pred šesťdesiatimi rokmi. Vtedajší penzisti poberali penziu v priemere desať, dnes až dvadsať rokov! To je veľká záťaž pre štát. Pritom pôrodnosť v rovnakom čase klesla z 1,4 milióna na polovicu. V roku 2030 bude krajine chýbať 3 milióny odborníkov. O desať rokov neskoršie bezmála 10 miliónov. Ako to vyriešiť? Predĺžením veku odchodu do penzie? Starnúca spoločnosť je však konzervatívna, neprispôsobivá, odďaľuje inovácie. Výberovým náborom vzdelaných odborníkov v zahraničí, a zvýhodneným vzdelávaním detí migrantov?

Neľahký bude aj prienik zelenej agendy do programu potenciálnej vlády. Zelení by najradšej okamžite odstavili všetky elektrárne využívajúce uhlie. V prospech alternatívnych zdrojov. Presadzovať budú čo najrýchlejší prechod od spaľovacích motorov (emisie) k elektrickým pohonom. Merkelovej podistým vytknú, že je zhovievavá k nemeckým automobilovým koncernom. Aj po prevalení podvodov s emisiami.

Ako to vyriešiť? Zvýšením daní pre najbohatších? Alebo znížením daní pre stredne veľkých podnikateľov, ktorí v ostatných rokoch „ťahajú“ nemeckú ekonomiku?

Vstup rasistickej, homofóbnej (podľa niektorých hodnotiteľov až protofašistickej AfP) do Bundestagu nie je prekvapením. Poslanci AfD sa dostali medzičasom do 13 Landtagov. Prognostikov neprekvapilo ani 13,5 percenta, ktoré napokon získali. V nemeckom parlamente počas ostatných desaťročí poslanci s takýmto politickým profilom nesedeli. Ako ovplyvnia život Nemecka a Európy? Isté obavy verejnosti neveľmi ukľudňuje paradox, že šéfka AfP, Alice Weidman,  je lesbička, ktorá so svojou družkou  zo Srí Lanky vychováva dve deti.

FOTO: AP/ TASR

Oficiálne výsledky nemeckých volieb

Stredopravicová Kresťanskodemokratická únia (CDU) Angely Merkelovej zostáva najsilnejším subjektom v Spolkovom sneme (Bundestag). CDU a jej sesterská strana, bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU), získali 33,0 % hlasov,  je to  o 8,5 percentuálnych bodov menej ako vo voľbách 2013.  A nepodarilo sa im získať väčšinu 316 zo 630 mandátov. Druhá skončila Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) so ziskom 20,5 %. Strana Martina Schulza prišla oproti voľbám spred štyroch rokov o 5,2 percentuálneho bodu a zaznamenala tým svoj historicky najhorší výsledok. Treťou najsilnejšou stranou sa stala pravicovopopulistická Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá s 12,6 % hlasov po prvý raz tak vstúpi do Bundestagu. Slobodná demokratická strana (FDP) sa po štvorročnej prestávke vráti do spolkového parlamentu,  získala 10,7 % hlasov. V Bundestagu budú mať zastúpenie ešte strana Ľavica (9,2 %) a Zelení (8,9 %). Účasť na voľbách dosiahla 76,2 %, bola mierne vyššia ako pred štyrmi rokmi.

Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk


Súvisiace články
Vitajte!