Najpoužívanejšia zbraň planéty oslavuje 70 rokov

Existuje niekoľko verzií príbehu o vzniku slávneho samopalu AK-47. Jedna hovorí, že Kalašnikov len okopíroval nemeckú útočnú pušku Sturmgewehr-44. Ďalšia, že ruský technik nemohol vynájsť a vyhrať súťaž v konštrukcii zbrane nad ostatnými odborníkmi, keďže mal len minimálne vzdelanie. Ako to vlastne bolo?

Autor bol nadšenec bez vzdelania

Podľa všeobecne šírenej verzie z bývalého Sovietského zväzu zbraň vynašiel generálporučík Michail Timofejevič Kalašnikov, a preto sa puška volá AK – Avtomat Kalashnikova (Automatický Kalashnikov).

Michail Kalašnikov sa narodil v roku 1919 ako 17. dieťa do mnohopočetnej rodiny v altajskej tajge. V malej dedinke, vzdialenej od železnice 60 km nemal šancu na väčšiu kariéru. Odmala ho však fascinovala technika, čo určilo jeho osud. Pracoval ako mechanik a od roku 1938 po nástupe do armády, ako mechanik tankov.  Tu začal uplatňovať svoj technický talent.

Vymyslel počítadlo výstrelov tankového kanónu, prispôsobil dôstojnícku pištoľ Tokarev, aby sa ňou dalo strieľať priamo z tankov. Počas bitky o Briansk v roku 1941 bol vážne zranený strávil dlhší čas v nemocnici. Tam počúval správy o porážkach ruských vojakov, ktorí boli zabíjaní Nemcami vyzbrojenými hlavne automatickými zbraňami. Počas tohto obdobia začal študovať konštruovanie zbraní a premýšľať nad samonabíjacou zbraňou, ktorá by konkurovala nemeckým.

V roku 1942 sa prihlásil do armádnej súťaže na konštrukciu armádneho samopalu. V priebehu troch mesiacov v miestnej železničnej dielni zhotovil prvý prototyp AK-47. Podomácky vyrobený samopal urobil na armádu dojem. V roku 1944 začal pracovať na novej verzii samopalu, upravenom, pre vtedy masovo používané náboje. V súťaži však  prehral so S. G. Simonovom a s jeho SKS-45 karabínou, ktorá sa v sovietskej armáde začala používať v roku 1945. V roku 1945 – 1946 pokračoval Kalašnikov na konštrukcii automatickej zbrane. V roku 1947 bola AK-47 schválená a masovo sa začala vyrábať a používať v roku 1949.

Podobnosť s nemeckou útočnou puškou

Časť odbornej verejnosti riešila, že prototyp ruskej zbrane bola čiastočná alebo úplná kópia nemeckej pušky Sturmgewehr – StG-44, ktorú používala nemecká armáda na sklonku vojny. V preklade bola táto nemecká zbraň „útočná puška“. Jej názov bol zavedený  ako nový vojenský termín – útočná puška k dovtedy zaužívanému pojmu samopal.

Útočná puška v presnej vojenskej terminológii nie je samopal, ten využíval náboje do pištole a mal väčší zásobník. Najprogresívnejšie nemecké útočné pušky počas druhej svetovej vojny sa snažili vyriešiť problém, že puškový náboj bol príliš výkonný pre ručnú automatickú zbraň. Pri streľbe v dávkach a bez opory (akú mal napríklad guľomet) sa zbraň ťažko ovládala a prichádzala o svoju najočakávanejšiu výhodu  – presnejšiu streľbu na väčšiu vzdialenosť. Samotní Nemci prišli s používaním skrátené puškového náboja, čím sa dosiahla presnosť streľby aj na väčšiu vzdialenosť a vysoká kadencia. Túto prax prevzali postupne výrobcovia zbraní aj v iných krajinách, aj sovieti a Kalašnikov.

V prospech názorov, že ruskí konštruktér len okopíroval nemeckú zbraň  hovorí výrazná podobnosť vo vzhľade oboch zbraní. A podporovala ju aj skutočnosť, že Kalašnikov pracoval vo vývojovom tíme v zbrojovke v Iževsku práve v čase, kedy tam bol donútený pracovať vojnový zajatec Hugo Schmeisser,  konštruktér Stg-44.

Odborníci kopírovanie odmietajú

V oboch verziách zbrane, či u ž nemeckej alebo sovietskej neboli žiadne podstatne inovatívne prvky, všetky boli známe už pred druhou svetovou vojnou. Novinkou týchto systémov bol koncept schopnosti automatickej streľby s pomerne veľkým zásobníkom. A samozrejme so skráteným puškovým strelivom.

Skrátený náboj umožnil kompromis medzi palebnou silou samopalu, dostrelom a presnosťou pušky. Bolo možné pripojiť zásobník s väčšiu kapacitou nábojov, ako mali dovtedy pušky, a súčasne sa dosahovala oveľa vyššia presnosť streľby na väčšie vzdialenosti, ako bolo bežné pri pištoliach a samopaloch.

AK takisto obišiel nemeckú vzorku úrovňou výroby. Kalašnikov musel byť vzhľadom na vtedajšie možnosti priemyslu v Sovietskom Zväze konštruovaný tak, aby bol jednoduchý na výrobu, údržbu, opravu, manipuláciu a vydržal aj extrémne poveternostné podmienky. 

Kalašnikov odsával z hlavne prachové plyny prostredníctvom plynového kanálika, čím sa zbraň stala odolnou. Automatické pušky iných výrobcov riešili problém  zasekávania sa či „mrznutia“, kalašnikov bol spoľahlivý v akomkoľvek počasí –  zvládal vodu, bahno,  piesok  či mráz. Jednoduchá konštrukcia ho umožňovala rýchlo rozložiť a poskladať, vyrobiť sa dal nenáročným spôsobom.

Ďalším argumentom je skutočnosť, že AK bol vyvinutý v podmienkach prísneho utajenia a nemeckí špecialisti nemohli na takomto výskume participovať. Michail Kalašnikov sám k tejto téme pre ruské médiá uviedol: „Nemecký systém MP-43 a MP-44 sa objavil iba v roku 1944 a ja som mal niekoľko prototypov už v roku 1942, vrátane brokovnice a samopalu. Možno to vidieť v historickom múzeu delostrelectva v Petrohrade“.

Kalašnikov zomrel v roku 2013 vo veku 94 rokov. Na svojom vynáleze nezbohatol, a trápil ho fakt, že jeho vynález zabil milióny ľudí: „Zostrojil som ho na obranu vlasti. Ak sa zbraň zneužíva nemôžu za to jej tvorcovia, ale politici neschopní riešiť konflikty mierovou cestou. Nie zbraň zabíja, ale ľudia.“

Podľa odhadov  špecialistov  bolo na svete za 70 rokov vyrobených 75 až 100 miliónov kusov tejto zbrane, z toho 40 miliónov priamo v Rusku. Postupne bola zbraň viackrát zdokonaľovaná, celkovo sa vyrobilo približne 100 rôznych podtypov. V súčasnosti sú vo výrobe továrne v Iževsku  AK – 101 a AK – 105, ročná produkcia dosahuje približne 100 tisíc kusov. Podľa ruských špecialistov sa ročne objaví do 900 tisíc rôznych falzifikátov tejto zbrane. Oficiálne používa niektorý z typov kalašnikova 55 armád sveta a mnohé povstalecké či partizánske skupiny.

Zaujímavosti o AK-47:

1.Najrozšírenejšia zbraň planéty.

Jeho legendárna spoľahlivosť a smrtiaca účinnosť z neho urobili najvýznamnejšiu pechotnú zbraň 20. storočia. Na základe oficiálnych údajov existuje v súčasnosti viac ako 75 miliónov kusov AK-47. AK-47 a jeho modifikácie sú predávané do rôznych krajín sveta a sú základom výzbroje ozbrojených síl v desiatkach krajín.

2 . Dobrá cena.

Za jeho rozšírenosť môže aj fakt, že AK-47 je lacný. Priemerná medzinárodná cena AK-47 na čiernom trhu bola v roku 2005 presne 534 USD. Na americkom kontinente v roku 2010  sa predávala za niečo vyše tisíc dolárov.

3. Veľká penetračná sila.

Jeho projektily môžu prechádzať cez steny alebo aj vozidlo, takže z technického hľadiska sa nemôžete zachrániť pred zasiahnutím strely AK-47, ak sa schováte za dverami auta.

4. Najľahšia puška na svete.

AKM verzia AK-47 je v súčasnosti najľahšia útočná puška na svete. Plne zaťažená váži iba 3,1 kg. Je to jediná útočná puška na svete, ktorú ľahko ovládajú aj deti. Z tohto dôvodu sa v rôznych konfliktoch v Afrike či na Blízkom východe zbraň dávala do rúk aj detským bojovníkom..

 5. Vodka Kalašnikov

Kalašnikov žil celý život jednoduchým životom, na svoje zbrani nezbohatol. V roku 2004 však poskytol svoje meno na výrobu vodky a iných nápojov, ktoré sa predávajú vo fľašiach tvaru AK-47, vďaka čomu zarobil slušné peniaze.

Foto: TASR/Ap, dreamstime.com