Mark Zuckerberg je vrchní prchni internetu

Len pred tromi týždňami sme si mysleli, že spoločnosť Cambridge Analytica sa dostala k údajom asi 50 miliónov používateľov Facebooku. Dnes sa hovorí o 70 a viac milónoch a nie je jediný dôvod si myslieť, že toto číslo bude klesať. Aj keď Facebok podľa dostupných údajov starne a mladí sa presúvajú na Instagram a iné siete, ešte stále je tam dosť ľudí, s ktorých údajmi sa dá kšeftovať. Prečo nie obchodovať? Lebo obchod má svoje pravidlá. Jeho súčasťou sú napríklad dane, clá, ochrana spotrebiteľa. Aké pravidlá má internet?

Anonymita zabíja hodnotu informácií

Keď chcete založiť tlačené periodikum, podliehate registrácii. Musíte uviesť povinné údaje. Meno šéfredaktora, kto je vydavateľom, kde je registrovaný, aké ma IČO, bankové spojenie. Vytvoriť internetovú stránku, a je úplne jedno či s tými najčistejšími úmyslami, je omnoho jednoduchšie. Ako sa ukazuje, anonymita internetu ale prospieva predovšetkým tým najnižším ľudským pudom. A, čo je na tom najlepšie, umožňuje obrovské zisky. Veľké sociálne siete vytvorili platformy, to je fakt, podnikateľský model, ale to, čo je najdrahšie, teda obsah, dodávajú zadarmo registrovaní používatelia. Tak, ako existujú milióny ukradnutých osobných dát, existujú aj milióny falošných profilov. Niekto si ho urobí preto, že sa doma nudí a takto si pridáva na dôležitosti. V robote ho neberú vážne, a na internete si našiel podobných. A potom sú tu skupiny dobre platených ľudí – trollov (slovenský preklad truľov), ktorí moderujú diskusie v prospech vierovyznania, konkrétneho štátu, politika, záujmovej skupiny, operátora, inej firmy. A aby toho nebolo málo, je tu počítačový algoritmus, ktorý vyberá to, čo by nás malo zaujímať. Jeho úlohou ale nie je, aby sme boli informovanejší – ale to, aby sme boli na internete čo najdlhšie. Lebo len tak sme vhodné objekty na podsúvanie inzercie. Algoritmom je fuk, či to, čo práve čítame je pravda alebo nie, pre nich je dôležité, že sme na sieti.

Tradičné médiá v tom nie sú nevinne

Mnohé tlačené médiá videli v sociálnych sieťach záchranu. A tak nielenže poskytli svoj obsah zadarmo, hoci za jeho vytvorenie predsa niekomu museli zaplatiť, ale platia si aj za to, že časť ich obsahu sa dostane k ľuďom, ktorých „by to mohlo“ zaujímať. Takže ak teraz uverejňujú správy o tom, že Facebook kradne osobné údaje, Google im ponúka inzerciu za naozaj smiešne ceny a neplatí riadne dane, tak je to len súčasť hry, na ktorej sa podieľali. A podieľajú. Okrem toho, už spomínaná anonymita internetu prispieva k tomu, že sa ľudia nehanbia čítať to, čo by si na verejné miesto nikdy nevzali. Hovorí sa tomu alternatívne médiá. Ale alternatíva k pravde predsa neexistuje. Buď máme médiá, ktoré pracujú a riadia sa zákonmi a etickými kódexami, alebo médiá, ktoré využívajú všetky možné diery a pracujú s vedomím, že to čo šíria síce pravda byť nemusí, ale mohla by byť… Viac ako milión Slovákov, priamo, alebo cez rôzne vyhľadávače sleduje niečo, čo by si ráno v stánku verejne nekúpili, lebo by ich mohol vidieť sused.

Vôbec nie je zanedbateľné aj to, že podľa rôznych výskumov (posledný robil na 1 500 používateľoch Twitteru Sir Tim Barnes Lee), pravde trvá približne šesťkrát dlhšie zásah konkrétej skupiny ľudí, ako nepravde. Preložené – nepravdu zdieľame rýchlejšie a radšej ako pravdu.

Kto má prístup k dátam?

No, to vlastne nevieme. V podstate každý, kto si objedná a zaplatí túto službu. A poskytovateľov je dosť. Tak veľa, že nevieme, koľko ich naozaj je. Kto tu pred mesiacom počul o Cambridge Analytica? Ale stačí, keď si v rodine otvoríte na dvoch rôznych počítačoch tie isté denníky, veľmi pravdepodobne sa budete pozerať na rôzne reklamy. Muž je cyklista, bude mať najnovší e – bike. Manželka túži po novej sedačke, včera ju hľadala, dnes na ňu vyskakujú sedačky. A budú ju strašiť aj keď tú vysnívanú už bude mať dávno doma… To je tá najnevinnejšia a dokonca miestami aj užitočná stránka internetu. Omnoho škodlivejšie je to, že majitelia sociálnych sietí zneužívajú tie najhoršie ľudské pudy (dobre, nie sú jediní), ale pomocou nich dokážu ovplyvňovať nielen naše spotrebiteľské správanie, ale aj voličské správanie. Ak sa vrátime k Barackovi Obamovi, tak jeho dve volebné víťazstvá sa dajú pripísať (aj) na vrub internetu a do učebníc politického marketingu sa tak aj dostali. Ale v škatuľkách prezidentov ho máme s popiskom „dobrý“. Keby vyhrala Hillary Clintonová, tak by možno škandál s dátami nevyšiel na povrch teraz, lebo všetko by bolo tak, ako má byť… Ale stalo by sa to skôr či neskôr. Lebo ak niečo vieme vďaka Donaldovi Trumpovi tak to, že kšeftovanie s dátami používateľov internetu a ich následné ovplyvňovanie pomocou dezinformácií môže viesť k úplej zmene sveta, na ktorý sme zvyknutí.

Facebook, Google, Twitter a iní pochopili?

Politici volajú po regulácii internetu, cítia svoje ohrozenie (čo je vždy silná motivácia), ale boja sa aj toho, že o výsledkoch volieb sa rozhodne… Kde? Veď ani to nevieme.

Finančné straty na burzách (čo je tiež silná motivácia), aspoň sa to v tejto chvíli tak zdá, prinútia veľkých internetových hráčov k spoločensky zodpovednému správaniu. Teda k niečomu, čomu ešte pred niekoľkými týždňami nechceli rozumieť a oháňali sa slobodným informačným priestorom. Ak nie je problém vyvinúť algoritmus, ktorý nás minútu po minúte vedie od nevinných hoaxov k skutočne nebezpečným (ako sa stať bojovníkom IŠ, napríklad), tak by nemal byť problém vyvinúť algoritmus s „dobrými“ vlastnosťami.

Nič nie je dnes jednoduchšie, ako vytvoriť si účet na gmaily, netreba nič, len nick a heslo. Nič nie je jednoduchšie, ako si vytvoriť profil na Facebooku alebo Twitteri. Do svojej banky nemôžete prísť bez relevantného dokladu, lebo sa s vami nik baviť nebude, internet má milióny „klientov“, s ktorými by sa nielen v banke nebavili. Prečo sa s nami internet rozpráva bez toho, aby sme sa mu riadne predstavili?

Tak ako budú musieť politici vytvoriť tlak na reguláciu internetu, áno slovo regulácia nie je populárne, ale prečo by nám práve pri internete mala prekážať, tak aj vydavatelia a vysielatelia budú musieť zmeniť svoj akože zhovievavý, ale v skučnosti vôbec nie múdry postoj k sociálnym sieťam. Google, Facebook a spol. by mali platiť za to, že šíria texty, fotografie a zábery, ktoré nikdy nevytvorili a ešte k nim prilepili inzerciu. Google koncom marca tohto roku už sľúbil médiám 300 miliónov dolárov na podporu spravodajstva. Málo, ale aj to sa počíta. (Len pre porovnanie, prokurátor Vasiľ Špirko, hovoril len v jednej slovenskej kauze o 200 mega, ktoré išli takpovediac bokom.) Ak si chcú sociálne médiá zachovať tvár a najmä mať ďalej relevantné informačné zdroje, tak je to zjavne len začiatok na dlhej ceste.

Vrátime sa k titulku. Mark Zuckerberg je ľahkým terčom – mladý, úspešný, bohatý, no neironizujte ho… V skutočnosti sa ale naozaj správa ako Josef Abrhám v kultovej komédii Vrchní prchni. Aj ten, v čašníckom oblečku, nepozorovane a rýchlo v reštaurácii skasíruje hostí, ktorým nič nenalial, nepriniesol a kde v skutočnosti ani nepracuje.

FOTO TASR /AP