Kurdské snívanie o vlastnom štáte nemá podporu

Proti osamostatneniu  a vzniku nového kurdského štátu sú všetci okrem Kurdov. Prízrak referenda prirodzene najviac vzrušuje vlády štyroch susediacich štátov, kde početné kurdské menšiny žijú.

Turecký prezident Erdogan označil referendum „za chybu a ohrozenie celej oblasti“. Pohrozil, že Turecko bude bojovať za územnú integritu Iraku. Podľa vlády v Teheráne (Irán) sa Kurdistan stane druhým Izraelom. Zdá sa, že aj Ajatolláhovia sú pripravení vojensky zasiahnuť v prospech celistvosti Iraku.

Nezávislý Kurdistan odmieta aj iracká vláda, (dominujú v nej šíiti), úzko prepojená s Iránom. A nakoniec priateľom Kurdov nie je ani sýrsky prezident Assad, o vodcoch islamského štátu ani nehovoriac. Kurdskí bojovníci významne prispeli k situácii, že sa Islamský štát ocitol v defenzíve.

Proti referendu je aj prezident arabskej ligy Ahmed Abu Al-Ghaith. Z katarskej televízie Al-Džazíra vyzval irackú vládu, aby referendum stopla. Al-Džazíra denne vyzýva všetkých mohamedánov, aby sa v mene Allaha postavili proti referendu.

Kurdov to neprekvapuje. Našinec je však zaskočený, keď sa dozvedá, ako sa ku kurdskému referendu stavia Západ: odmietajú ho vo Washingtone, v Bruseli i v Berlíne. Rex Tillerson, americký minister zahraničia, poradil Kurdom, aby referendum posunuli do vzdialenej budúcnosti. Ministri zahraničia EÚ varujú Kurdov pred „unilaterálnymi krokmi“ vo vlastnej réžii, ktoré by mohli ohroziť ich spoluprácu so zvyškom sveta.

Podľa Kurdov táto spolupráca predstavovala najmä podporu v boji proti Islamskému štátu a výcvik kurdských dobrovoľníkov. Západ nás nepodporoval zo súcitu, ale vo vlastnom záujme, píše kurdský novinár Namo Aziz v nemeckom týždenníku die Zeit. Inakšie sme Západu ukradnutí.

Nevedno, či a kedy sa kurdský sen o vlastnom štáte naplní. Sen, ktorý je ukotvený aj v oficiálnom dokumente: v dohode zo Sévres, z roku 1920, v ktorej prisľúbil Západ Kurdom samostatný štát. Politici a generáli, ktorí vtedy s pravítkami a hrubými galjbasmi vytvárali na Blízkom východe čudesnú mozaiku nových štátov, však na sľub Kurdom napokon pozabudli.

Kurdov dnes otvorene podporuje iba Izrael. Dôvod? Premiér Netanjahu je presvedčený, že Kurdistan sa stane prvým, demokratickým štátom na Blízkom východe. Štátom, ktorý dokáže zabezpečiť ľudské práva pre všetkých. Veď iba na územiach ovládaných Kurdmi v súčasnosti, či už v Iraku, alebo v Sýrii, sa nekonali a nekonajú etnické čistky v mene Allaha.

V kurdskom parlamente, v meste Erbil, majú v parlamente zastúpenie šiíti, suniti, Arabi, Turkméni, kresťania, jezídi i ďalšie etnické a náboženské skupiny. Kurdi na svojich územiach prichýlili 1,5 vojnových utečencov. Kurdské milície Pešmerga, na žiadosť irackej vlády, zabezpečujú dodnes v Bagdade výbušné prímerie medzi šíitmi a sunitmi.

Napriek tomu existujú obavy politikov Západu a majú opodstatnenie. Nový štát by mohol celú oblasť výrazne destabilizovať.

Na  jednej strane stoja Kurdi, ktorí sa oprávnene pýtajú: A čo sväté právo každého národa na sebaurčenie, po desaťročiach masakrov, ktorým sa Západ nečinne prizeral? A kedy bola táto oblasť naposledy stabilná, ak sa tak bojíte jej destabilizácie? Je stabilná teraz?

Na strane druhej existuje pesimistický možný scenár. Ak proti irackému Kurdistanu, ktorý sa po referende premení na nezávislý štát, zasiahne turecká i iránska armáda, na severe Iraku sa rozpúta nová vojna.

Po takej vojne by Turecko mohlo posunúť svoje hranice aj na územia, kde teraz, v Sýrii i v Iraku, obývajú Kurdi (Erdoganové vízie obnovenia Veľkého Turecka majú aj takéto obrysy). A Irán, šíitská veľmoc v tejto oblasti, by si mohol (za istých okolností) „dočasne“ prisvojiť iracké územia obývané irackými šíitmi, Arabmi (tvoria 60% obyvateľstva v Iraku).

Irak by sa v takom prípade rozpadol.  A nemenej zaujímavá by bola otázka, komu by následne pripadli irackí suniti, tiež Arabi?

Ako by sa v takom prípade zachovala Saudská Arábia, sunitská veľmoc v oblasti, vyzbrojená vďaka americkým miliardových úverom najmodernejšou vojenskou technikou? Vyhlásila by vojnu Iránu? Koho by v takomto konflikte podporoval Západ? A koho Rusi? Rozpadla by sa aj Sýria…? Aké dôsledky by mali takéto konflikty okrem ďalšieho krviprelievania a ničenia?

Katastrofálne, s dosahom na celý svet, pričom by nešlo iba o milióny nových vojnových utečencov. Iba zbrojári  zrejme zrejme kreslia nové mapy pre nových adresátov aj nové ceny svojho tovaru.

Dúfajme preto, že 25. september 2017 sa nestane dňom, keď ľudstvo opäť raz nedokázalo zabrániť vojne s globálnymi dopadmi.

HLAVNÁ FOTO/dreamstime.sk: Mapa osídlenia Kurdami (oranžovou), ktoré sa nachádzajú na území
viacerých štátov.