Kopnite si do Plavčana! Ale „neprirážajte“.

Ešte stále minister Peter Plavčan je ľahký terč. Je ľahkým terčom preto, že ak sa na niekom dá ilustrovať akože „systém“ slovenského školstva, tak on by mohol byť nie jeho symbolom, skôr maskotom.

Profesor Peter Plavčan po skončení štúdia na vtedajšej Vysokej škole ekonomickej nastúpil v roku 1984 na Ústav informácií a prognóz školstva a od roku 1991 je priamo na ministerstve. Prežil dvoch ministrov školstva Slovenskej socialistickej republiky a ďalších 17 ministrov slovenských – spolu z deviatich rôznych politických strán. VPN počnúc, cez HZDS, DÚ, SMK, SDĽ, KDH, SDKÚ – DS, SMER – SD až po áno (!) SNS.  Ako úradník ministerstva získal titul CSc. na Univerzite Komenského v Bratislave, docentúru na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a profesúru na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Ale kritériá určite porušené neboli, to len školy usilovne „prirážali“.

A „prirážať“ neprestali. Docent a neskôr profesor Peter Plavčan býval napríklad členom komisií. Hodnotiacich, štátnicových a iných. Za honorár, lebo šéfa si treba uctiť. Odmeny, ktoré si nezákonne zobral za svoje pôsobenie v Študentskom pôžičkovom fonde vrátil. Tieto nie, boli zákonné, školy platili, „prirážali“.

Prišli eurofondy. Ctení akademici roky a vedome uzatvárali zmluvy s účelovo založenými firmami, lebo vedeli, že len tak sa im niečo ujde. Delili sa a boli ticho. Lenže odrazu o ich „prirážanie“ nik nestál. Z 300 miliónov nedostali ani cent. Neprotestovali, keď Plavčana ovešali titulmi, keď ho pozývali do komisií a v tichosti korumpovali (pardon, odmeňovali), neprotestovali, keď sa tento človek milón, Jozef Mak slovenského školstva, stal jeho ministrom. Svoj akože spravodlivo rozhorčený hlas zdvihli, ako inak – keď sa im neušlo.

V skutočnosti Peter Plavčan ministerstvo nikdy neriadil a iba on vie povedať, či takúto ambíciu vôbec mal. Bol tam dosadený svojím „kmotríkom“, aby tiež „prirážal“. Bolo len otázkou času, dokedy mu to vydrží. A možno už teraz sedí vo V.I.P. lóži niekde na futbale, dajme tomu na Slovane niekto, kto počúva (staro)nové inštrukcie.

P. S. Aha, neviete, čo je to „prirážať“. Je to pointa vtipu. Kozáci prepadnú dedinský dom niekde v stepi, muža priviažu k stromu a ženu znásilnia. Nasadnú na kone, odcválajú, žena muža odviaže a on jej dá zaucho. „Čo som mala robiť, však ma znásilnili“, povie žena. A muž odpovie: „Áno, ale prirážať si nemusela!“.

Zdroj foto: tasr

Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk


Súvisiace články
Vitajte!