Kaviár alebo Puškin? Vyberte si 2.

Po nástupe komunistov v Rusku sa národná literatúra začala vydávať a distribuovať masovo. Na to, aby si ich vedel prečítať každý, však bolo treba vyriešiť niekoľko problémov. Zvýšiť gramotnosť a zľudovieť ceny kníh.

Čitateľ je to najdôležitejšie pre odbyt kníh. Ale na konci éry cárskeho Ruska bolo negramotných takmer 70% obyvateľstva krajiny. Situácia sa ešte zhoršila počas občianskej vojny v rokoch 1918 – 1922, po nástupe socializmu, keď skolaboval vzdelávací systém. Treba ale priznať, že komunistický režim tento problém úspešne riešil. Už v roku 1937 počet gramotných vzrástol na približne 80%, a ku koncu štyridsiatych rokov minulého storočia, bez ohľadu na druhú svetovú vojnu, bola negramotnosť prakticky zlikvidovaná. Čitateľské zázemie pre literatúru tak bolo pripravené.

Diela klasikov sa vydávali v státisícových či dokonca miliónových nákladoch. Za masovým rozšírením literatúry klasikov stola najmä dostupná cena výtlačkov. Knihy boli v sovietskej ére lacné, ceny sa pohybovali v rozpätí od 10-20 kopejok do 2-3 rubľov.

Zriedka 5-10 rubľov, ak išlo o bohato ilustrované knihy v drahej väzbe, ako napr. tituly o umení alebo encyklopédie.

Priemerné platy za posledné dva-tri desaťročia existencie Sovietskeho zväzu pritom dosahovali 120 – 140 rubľov, čo je v prepočte na dnešné ceny približne 24 tisíc rubľov (340 eur).

Nečudo, že v ZSSR bolo asi 50 miliónov domácich knižníc (s počtom titulov 50 a viac).

No a pripomeňme si porovnanie ceny kníh s cenami kaviáru z prvého článku. Pomer cien kaviáru a kníh sa počas obdobia Sovietskeho zväzu oproti cárskemu Rusku radikálne zmenil. Za “báťušku” stál knižný výtlačok 5 až 10 rubľov. Kilo kaviáru najvyššej kvality len asi 3,20 rubľa (údaj okolo roku 1900). Ceny kaviáru počas vlády komunistov prudko rástli, v 70. – 80. rokoch minulého storočia sa za delikatesu v závislosti od druhu, kvality a čerstvosti platilo 16 až 40 rubľov (za kilogram). Ak ste ho niekde vôbec zohnali. Ale to väčšinu sovietskych ľudí trápilo najmenej.

Čítajte tiež: Kaviár alebo Puškin? Vyberte si

Žiadaný Puškin

Pripomeniem, že najväčší náklad diel Alexandra Sergejeviča Puškina, ktorý vydali v cárskom Rusku k stému výročiu narodenia básnika (1799) v mäkkej väzbe, dosiahol 100 tisíc kusov. Pre porovnanie, v roku 1937, pri príležitosti 100 rokov jeho úmrtia, Akadémia vied vydala jeho súborné dielo v 15. zväzkoch v náklade 540 tisíc kusov.

Ale to nebolo všetko. Štátne vydavateľstvo Goslitizdat vydalo 6 zväzkov v náklade 600-tisíc kusov, legendárne vydavateľstvo Académia vydalo takisto 6 zväzkov vo veľkolepej väzbe v 150-tisícovom náklade. K tomu treba pripočítať 450-tisíc kusov lacnej série (mäkká väzba) vybraných Puškinovych diel a jednozväzkové vydanie v náklade 350 tisíc kníh.

Záujem čitateľov neutícha ani po rokoch. V roku 1987, k 150. výročiu úmrtia básnika, vyšiel trojzväzkový výber Puškina v náklade 10,7 milióna kusov, ktorý bol v priebehu niekoľkých mesiacov úplne vypredaný.

Počas celého sovietskeho obdobia vydali viac ako 376 miliónov kusov diel otca modernej ruštiny.  Toto číslo nezastrešuje preklady diel Puškina do jazykov národov a národnosti ZSSR. Vo väčšom náklade (592 mil. kusov) sa vydávali len Leninove spisy, o ktoré však čitatelia prejavovali pramalý záujem. A na rozdiel od Puškina, diela vodcu svetového proletariátu zapadali prachom na policiach knižníc a kancelárií vysokých straníckych funkcionárov.

Pozoruhodné je, že aj dnes, keď knižný trh ovládla braková literatúra, dopyt po Puškinovi neutícha. Napríklad v rokoch 2008 – 2012 vydali 2,3 milióna rôznych diel básnika.

Romantik Lermontov

Tvorbu tohto buriča a romantika začali uverejňovať prakticky až počas prvých rokov sovietskej epochy. Ešte v rokoch 1918 – 1919, a to v Rusku zúrila občianska vojna, v edícii Národná knižnica vydali skromné a lacné brožúrky vybraných diel Michaila Jurjeviča Lermontova (poviedky a básne).

Neskôr nasledovalo množstvo vydaní viaczväzkových zbierok jeho diel v rôznych vydavateľstvách vrátane akademických. Napríklad v roku 1962 Akadémia vied vydala 4-zväzkovú zbierku diel v náklade 225 tisíc kusov. A jedno z najväčších sovietskych vydavateľstiev Chudožestvennaja literatúra v rokoch 1970, 1973 a 1975 vydalo zbierky Lermontovych diel v náklade milión kusov.

Veľa sa nezmenilo ani v súčasnosti. To isté vydavateľstvo v rokoch 2014 – 2015, k 200. výročiu narodenia poeta, vydalo predplatenú 5-zväzkovú zbierku v náklade 48 -tisíc kusov a za viac ako 1 600 rubľov (21,30 eura). Pôvodný plán bolo vydať len päť tisíc kusov.

Lermontovov drží aj svojrázny rekord – jeho dvojzväzková zbierka diela z vydavateľstva Pravda vyšla v náklade 14,5 miliónov kusov (v roku 1988), a všetky sa vypredali! Tento náklad neprekonal žiadny iný “klasik”. Sumárne číslo vydania všetkých jeho titulov v období sovietskych dejinách dosiahlo číslo 98,7 miliónov kusov kníh v ruštine prípadne v ďalších jazykoch Sovietského zväzu.

Poviedkár Gogoľ

O popularite Nikolaja Vasilieviča Gogoľa v Rusku svedči fakt, že pred polrokom sa na elektronickej aukcii ponúkala plná 14 zväzková zbierka jeho diel, vydaných v nakladateľstve Akadémie vied ZSSR v rokoch 1937-1952, za 20 tisíc rubľov (približne 290 eur). Aj keď toto vydanie nepatrí medzi raritné, vydali ho v náklade 425 tisíc kusov. Nakoniec ju v aukcii predali za trojnásobne vyššiu cenu. Pre názornosť, len jedno vydavateľstvo Chudožestvennaja literatúra v roku 1984 vydalo zborník vybraných diel autora v náklade 400 tisíc kusov. Ale v tom istom roku iné vydavateľstvo, Pravda, vydalo 8-zväzkovú zbierku diel Gogoľa v ešte väčšom náklade 700 tisíc kusov. Celkový náklad Gogoľovych diel vydaných za celé sovietske obdobie dosahuje číslo 98,5 milióna kusov.

Vo výpočte by sme mohli pokračovať ďalej. Počas éry Sovietského zväzu (do roku 1991) vyšli diela Tolstého v náklade 323,2 milióna kusov, Turgeneva – 116,5 milióna, Nekrasova – 100,8 milióna, Dostojevského – 51,5 milióna výtlačkov, atď.