Falošné egá Kisku, Danka a Fica

Podľa Zákona o vyznamenaniach Slovenskej republiky (522/2008 Z. z.) a jeho § 1: „Udelením štátnych vyznamenaní a iných vyznamenaní Slovenskej republiky (ďalej len „vyznamenanie“) oceňuje Slovenská republika mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku, jej vznik, o vznik a budovanie demokratickej spoločnosti, mimoriadne zásluhy alebo významné zásluhy o obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky, mimoriadne výsledky alebo významné výsledky práce, hrdinské činy a iné výnimočné činy“. Áno sú to vyznamenania Slovenskej republiky a udeľuje ich Slovenská republika.

Podľa § 16 môže návrhy na udelenie štátneho vyznamenania predkladať Národná rada Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, štátny orgán, prípadne iná právnická osoba prostredníctvom Kancelárie prezidenta SR, Kancelárie NR SR a Úradu vlády SR. Návrhy sa nezverejňujú.

S výnimkou Vladimíra Mečiara, ktorý v roku 1998, ako zastupujúci prezident, ocenil predovšetkým svojich spolustraníkov, boli štátne vyznamenania vždy vecou istých kompromisov. Spravidla sa najskôr stretli šéfovia Kancelárie prezidenta SR, NR SR a Úradu vlády SR, prešli si návrhy, potom debatovali so svojimi šéfmi a potom sa šéfovia dohodli. Boli víťazi, boli porazení, ale neprepieralo sa to na verejnosti. Lebo ŠTÁTNE vyznamenania.

To, čo sa deje teraz svedčí o zbytočnej polarizácii tam, kde sa je možné dohodnúť na kompromise. Žiaľ, k tejto polarizácii prispievajú aj všetci traja najvyšší ústavní činitelia. Každý po svojom. Je fajn, že medzi ocenenými bol Fedor Gál, ktorý určite výraznou mierou prispel k pádu predchádzajúceho režimu. Ale prečo tam neboli aj Ján Budaj, Milan Kňažko, František Mikloško?

Mimochodom, nezačali so všetkým študenti, dnešní päťdesiatnici? S trochou sarkazmu sa dá napísať, že na tribúne v prvé dni chýbal Ján Čarnogurský. Lebo ten bol ešte stále vo väzení… Áno jeho terajšie postoje by sa dali s istou dávkou tolerancie označiť za kontroverzné, ale to nemôže negovať celý jeho predchádzajúci život.  Prezident Andrej Kiska svojím vyznamenaním časti bývalého VPN akceptoval hranicu, ktorú si rokmi oni sami medzi sebou vykolíkovali rôznymi interpretáciami Novembra 89 a najmä toho, čo po ňom nasledovalo. Ale práve preto mali byť v Redute spolu na jednom pódiu, aj preto im mali spoločne zatlieskať Kiska, Danko a Fico. Lenže nedorástli ani na takýto návrh a ani na spoločný potlesk pre ľudí, bez ktorých by nesedeli tam, kde sa ocitli.

A ocitli sa tam mentálne nepripravení. Ich urazená reakcia patrí skôr adolescentom. Predseda parlamentu a predseda vlády idú udeľovať „svoje“ vyznamenania. Je to hlboké nepochopenie idey terajšieho znenia, vyššie citovaného, Zákona o štátnych vyznamenaniach.

A ešte k úlohe médií v tejto kauze – nekauze. Nie každý, kto píše o udeľovaní štátnych vyznamenaní si musí prečítať zákon. To je fakt. Ale naklusať s diktafónom a klásť dookola otázku, či by ocenený prijal vyznamenanie aj od iného prezidenta je ťažká nadpráca. Ale čo keď to vidím zle? Na budúci rok sa možno dočkáme toho, že na dekréte a plakete bude: Rad Ľudovíta Štúra I. triedy od Andreja Kisku. A keď ďalší dvaja ústavní činitelia presadia svoje návrhy pribudnú Štátna cena Jozefa Miloslava Hurbana od Andreja Danka a štátna cena Alexandra Dubčeka od Roberta Fica?

Alebo im pustiť 1488 hrmených a potom sa opäť na chvíľu spamätajú?

Hlavná FOTO TASR/Pavel Neubauer: Prezident SR Andrej Kiska v prvý deň nového roka 2018 
ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky spolu 25 osobností 
spoločenského a kultúrneho života štátnymi vyznamenaniami. Jedným z nich je 
Rad Ľudovíta Štúra.