Doping v Londýne? Dozvieme sa o 2 či 15 alebo 20 rokov.

Trebárs aj aktuálne najrýchlejší americký šprintér Justin Gatlin (100 m). Presne ten, ktorý po triumfálnom finálovom víťazstve „pokorne“ pokľakol pred odchádzajúcou bežeckou ikonou Usainom Boltom (Jamajka). Dojímavá show. Gatlin už aj v minulosti bol olympijským víťazom (2004) či majstrom sveta (2005). A aj vyfasoval prvý dvojročný trest – a po jeho odpykaní opäť zhrešil. Nasledoval doživotný dištanc, neskôr zmiernený na osem rokov. Američanovo omilostenie bolo a ostalo raritou, ktorú si mohli dovoliť presadiť iba Američania. V prípade Slovenska by zníženie doživotného trestu, povedzme pre niektorého z dvoch hriešnikov nedávneho obdobia (guliarov Mikuláša Konopku a Milana Haboráka), nemalo šancu.

Zaujímavý prieskum amerického diskára

Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa vtedajší svetový rekordér a legenda v hode diskom Američan  Jay Silvester súkromne obrátil na niekoľko desiatok špičkových atlétov sveta.

Položil im otázku, či by boli ochotní užívať anabolické steroidy, ktoré zvyšujú výkonnosť pri silových a výbušných športoch. Pripojil k tomu poznámku, že užívanie anabolík by šprintérom, skokanom a vrhačom zaručovalo zlaté olympijské medaily, ale zároveň aj iba päťdesiatpercentnú šancu na prežitie do piatich rokov a nejasnú zdravotnú budúcnosť v prípade zvyšných preživších.  A 80 percent oslovených odpovedalo, že by podobné riziko podstúpilo! Silvester prieskum publikoval.

Jay Silvester prekonal v hode diskom ako prvý vyše 70-metrovú hranicu (1971 dva krát), čo mu však z formálnych dôvodov nebolo uznané. Oficiálne pokorenie 70-metrovej hranice priznali až o päť rokov neskôr americkému kolegovi Macovi Wilkinsovi.

 Poplach pred OH 1972 v Mníchove

Olympiádu 1972 považujú znalci novodobých dopingových trestov za nástup do aktívneho boja s ignorantmi pravidiel.  Až dovtedy  mnohí atléti (ajčeskoslovenskí) roky hltali anaboliká doslova hrsťami – čím viac, tým lepšie.

Pred OH v Mníchove sa rozletelo varovanie, že sa uskutočnia kontroly (odbery moču, krvi) najúspešnejších kvôli „bobuliam“ (dôverné označenie atlétov pre anabolické steroidy). A všetci, ktorým v prípade úspechu hrozilo prezradenie, začali vlastných športových lekárov bombardovať otázkami. Respektíve tých, ktorí im „bobule“ zabezpečovali (s posvätením Československého zväzu telesnej výchovy) zo špeciálne vytvorených východonemeckých alebo sovietskych výskumných ústavov.  Vrátane návodov, kedy ich prestať užívať, aby testy nič neprezradili.

Zrejme odborná inštruktáž splnila svoj cieľ. Kontroly dopadli v podstate bez konkrétnych výsledkov. Poplach pred OH priniesol aj pozitívum. Napríklad osvetu, že je čas skončiť s bezhlavým a nesystematickým napchávaním sa „bobulami“.  Nastúpil „seriózny“ prístup športovca k užívaniu dopingu – pod dohľadom spolupracujúceho lekára.

…a nastal čas na systematickú „poľovačku“ 

V ľahkoatletických kruhoch sa ale už roky pred Mníchovom nahlas diskutovalo o tom,  že východonemeckí výskumníci vyvinuli neutralizačnú látku, ktorú športovcovi vpichnú do močového mechúra a existujúci kontrolný test nič neprezradí. A že rovnaký princíp platí aj v prípade neutralizácie krvi.

Ak však chcel mať pretekár istotu, potom siahol hoci aj po podobnom fígli, akým bola napríklad dohoda českého diskára s guliarom. Diskár dosiahol výnimočný výkon, ale odberu sa vyhol a z Mníchova narýchlo a tajne odletel s cestovnými i osobnými dokladmi guliara. Ten si – naopak – ponechal  diskárove papiere. Guliara športoví lekári (experti) vopred uistili,  že test jeho krvi z  odberu nič neprezradí – anabolické steroidy predsa užil dávnejšie. Guliar sa o svojom dobrovoľnom dvojdennom utajení v izbe mníchovského hotela rozhovoril v kruhu kolegov z  pražskej Dukly.  Na otázku, čo za tých vyše 40 hodín osamelosti robil, odpovedal:  „Co bych dělal? Žral jsem, s…l jsem, pak zase žral a zase s…l.“

Podozrievanie, nedôvera, preverovanie

Mníchov 1972 rozhodne odštartoval – aj keď sa zdá, že nekončiaci – súboj. Na jednej strane dopingového komisára, na druhej dopujúceho športovca. A medzitým stále sa čoraz viac sypúcich peňazí do športového showbiznisu, do života samotných hviezd. Veľmi veľa peňazí.

To prinieslo atmosféru zvýšeného tlaku na prežitie, udržania sa na vrchole, vyhľadávanie nástrojov a príležitostí, ktoré to umožnia. Vrátane čoraz dômyselnejších foriem dopingu, úsilia utajiť ho, ale aj ochoty odhaľovať alebo snahy zahmliť skutočný stav.

To všetko bežalo a dosiaľ beží na javisku demonštrujúcom užívanie nielen anabolických steroidov či ďalších stále novších farmakologických a biochemických liečebných prípravkov, zneužívaných  na zvyšovanie pružnosti a výbušnosti svalov (šprintéri, vrhači, skokani, vzpierači, kulturisti, zápasníci a podobne) ale aj na urýchlenie prenosu kyslíka krvou, zásobujúcou svaly a srdce (vytrvalci, cyklisti a ďalší). Prípadne ich kombinácií. Osobitnou kapitolou či hitom posledných rokov sa stáva pozvoľný nástup zneužívania génovej liečby. Voči nemu dopingová kontrola veľa zbraní nenašla.

Neohlásené, nečakané kontroly

Vráťme sa do súčasnosti a pomôžme si erytropoetínom (EPO), o ktorom svk.press bližšie informuje v článku o chodcovi Tóthovi.

Čítajte tiež :

EPO má krátku dobu, počas ktorej ho testy dokážu v ľudskom tele odhaliť. Platí, že čím nižšiu dávku pretekár užije, tým viac sa skráti čas na možnosť jeho detekcie. Pri najvyšších dávkach to býva maximálne 36 – 48 hodín. Teda akýkoľvek dosiaľ vyvinutý test, ktorý športoví komisári vykonajú počas dlhšej doby, nič nepreukáže. Vedia to obidve strany. Kontrolné testy preto bývajú neočakávané, neohlásené. Na olympiáde, doma, v zime, v lete, ráno, v noci.

Každý rok sa rozširuje zoznam zakázaných látok. To však každý rok prináša aj viaceré nedotiahnutia. Rozhodne je to tak z pohľadu právnikov pri dokazovaní viny športovca. Napríklad, keď bol v októbri 2015 zverejnený zákaz meldónia od januára 2016, nevzali do úvahy obdobie, dokedy môže byť látka v organizme identifikovateľná.  V prípade, ak by športovec užil meldónium  napríklad koncom roka 2015, teda v čase pred vydaním zákazu, dalo by sa zachytiť až do v marci 2016! So zákazom látky však Svetová antidopingová organizácia WADA nevydala žiadnu inštrukciu, ktorá by pozitívny nález počas prvých mesiacov 2016 zohľadňovala ako neporušenie pravidiel.

Kto všetko možno v sieti uviazne?

Rovnako sa prijímajú opatrenia, na základe ktorých je – alebo bude možné – stále dokonalejšími testami v budúcnosti, odhaliť pravdu o dopingu aj zo straších dnes negatívnych vzoriek. Využilo sa to pri odhalení cyklistickej megastar Lancea Armstronga, sedemnásobného víťaza Tour de France.

Nejedného nadšeného fanúšika toho či onoho športového idolu však môže  za týchto okolností prepadať aj čosi ako úzkosť. Napríklad , keby vyšlo najavo, že v budúcnosti „usvedčia“ nielen nových Gatlinov alebo Armstrongov, ale možno aj takého kryštáľovo čistého a ľudsky nezištného Bolta.  Alebo – nedajboh – Sagana.

POZNÁMKA: Autor sa priznáva, že keby v mladosti, ako mladý trojskokan, dosiahol lepšie výkony, určite by neodmietol užívanie anabolických steroidov. Postupoval by rovnako, ako  väčšina špičkových československých šprintérov, skokanov či vrhačov.  Dlho premýšľal, či zverejniť ich mená. Napokon dospel k záveru, že by to z jeho strany nebol etický krok. Takmer u každého dopujúceho sa „bobule“ podpísali pod jeho neskoršie zdravie, niektorí atléti užívajúci anabolické steroidy „priehršťami“ predčasne – počas aktívneho športového veku – zomreli.

HLAVNÁ FOTO: Zlatý Justin Gattlin (USA) sa skláňa pred bronzovým Usainom Boltom (Jamajka) po finále mužov na 100 m na Majstrovstvách sveta v atletike v Londýne 5. augusta 2017. FOTO TASR/AP