Boli udalosti v Rusku 1917 revolúciou? Je to už sto rokov! Časť 2.

V rokoch 1916 až 1917 sa všetky politické strany a zoskupenia v Rusku, bez ohľadu na vzájomné rozpory, spojili do jednotnej opozície voči monarchii. Pravda, to bolo jediné čo ich spájalo. Ale stačilo to na jej zvrhnutie. Najmä ak najvyššie vrstvy – zdanlivo opora monarchie – nič neurobili pre jej záchranu. A ako ukázali nasledujúce udalosti, ani na záchranu samých seba. Svedči o tom fakt, že cár abdikoval len potom, čo ho k tomu vyzvali všetci najvyšší vojenskí velitelia a neschopná vláda  (menoval  ju cár Mikuláš II.) sa len nečinne prizerala na dianie v Petrohrade.

Rozloženie síl 

Rusko sa v tom čase už tretí rok zúčastňovalo na jatkách prvej svetovej vojny, čo vyostrilo množstvo problémov. Reformy v ekonomike  najmä v agrárnom sektore boli neúplné a nedokončené. Pritom 90 % obyvateľstva tvorili práve roľníci. Finanční sektor kolaboval, priemysel a poľnohospodárstvo boli na hrane úplného zrútenia. A do toho prišiel boj medzi dvoma mocenskými centrami – Dočasnou vládou a Petrohradským sovietom, ktorý rozdeľoval či doslova trhal krajinu na dva nezmieriteľné tábory.

Dočasnú vládu vytvorenú v marci 2017 podporovali priemyselné, finančné, obchodné kruhy, úradníci, právnici, dôstojnícky zbor, šľachta, malí a veľkí statkári. Podporovala ju aj značná časť tvorivej inteligencie a vzdelaných ľudí ako inžinieri, lekári, učitelia, agronómovia a malá časť roľníctva, ktorá v dôsledku nedotiahnutých reforiem získala do vlastníctva pozemky (práve ich budú neskôr boľševici vyhladzovať ako „kulakov“).

Prekvapujúco ju podporila aj pravoslávna cirkev, ktorá sa konečne po dvoch storočiach zbavila podriadenosti štátu.  Dočasnú vládu vytvorili vznikajúce politické strany. Boli  to hovorovo označovaní  „kadeti“ (skratka konštitučných demokratov), „okťabristi“ (zväz 17. októbra) a praví „eseri“ (revoluční socialisti). Vo vtedajšom prevažne agrárnom Rusku to bola iba úzka politická základňa – pokrývala záujmy len 3 – 5% celkového počtu obyvateľstva.

Najnespokojnejšie vrstvy

Drvivá väčšina obyvateľstva, najmä mestský proletariát a roľníci (83% obyvateľstva), bola nespokojná s Dočasnou vládou hlásajúcou „vojnu do víťazného konca“. Práve na tieto vrstvy doľahlo najväčšie bremeno vojny. Pätnásť miliónová ruská armáda, so 7 miliónmi vojakov na fronte (“Rossia a ZSSR v vojnach XX veka,  M. OLMA-PRESS, 2001) pozostávala práve z roľníkov a robotníkov. Tí nechápali, prečo musia tretí rok trčať v zákopoch a znášať útrapy, zranenia a smrť a preto boli proti zámerom vlády pokračovať vo vojne.

Hlavnou politickou silou, ktorá zastupovala ich záujmy, bola strana ľavých „eserov“ spolu s umiernenými socialistami –  hovorovo „menševici” a radikálnymi socialistami – „boľševici“. Boli dvoma krídlami kedysi jednotnej Ruskej sociálno – demokratickej robotníckej strany, ktorá sa rozdelila v roku 1903. Popri týchto stranách mali podporu ešte aj anarchisti a monarchisti.

Revolučne naladené najnižšie vrstvy obyvateľstva  začali po celej krajine vytvárať vlastné politické výbory – Soviety a ich prostredníctvom preberali kontrolu nad dianím krajine na regionálnej úrovni. Najdôležitejší bol Petrohradský soviet s najväčším zastúpením ľavicových strán.

Leninov príchod do Ruska

Práve do tejto zložitej situácie vychádza na politickú scénu Ruska jedna z najznámejších postáv svetových dejín Vladimír Uľjanov (Lenin). Do Petrohradu pricestoval zo svojej sedemnásťročnej emigrácie vo Švajčiarsku, cez Nemecko, Švédsko a Fínsko. Dnes už je zdokumentované, že cestu mu umožnil nemecký Generálny štáb, ktorý sa oprávnene domnieval, že tento revolucionár z povolania pomôže oslabiť nielen ruskú armádu, ale aj štát. Lenin totiž programovo hlásal porážku Ruska vo vojne.

Situácia na jar v roku 1917 mu priala, rozpad mocenských štruktúr monarchie predbiehal procesy vytvorenia demokratických inštitúcii. Do Petrohradu Lenin pricestoval neskoro večer 3. apríla 1917 (16. apríla podľa gregoriánskeho kalendára) . V dôsledku dvojvládia (na jednej strane Dočasná vláda, na strane druhej Soviety) krajinu zachvátila anarchia.

Lenin bol vodca malej, ale pevne zorganizovanej, strany revolucionárov (RSDRP/ Ruskaja sociálno – demokratická rabočaja partia /boľševiki)  a prejavoval sa ako brilantný a chladne kalkulujúci politik. Okamžite pochopil vzniknutú situáciu, na vlastné oči videl slabosť Dočasnej vlády. Kým sa všetky politické sily v Rusku, vrátane Petrohradského sovietu,  pripravovali na voľby do Ústavodarného zhromaždenia (mali byť v januári 1918) Lenin v známych Aprílových tézach vytýčil radikálny cieľ  – čo najskoršie prevzatie moci v krajine ľavicovou vládou. A okamžite prechádza od slov k činom.

Osudová chyba, potlačenie protestu

Nakoniec  18.  júna (1. júla) v uliciach Petrohradu pod boľševickým heslom „Všetka moc sovietom“ manifestovalo 400 tisíc ľudí.

V tom čase pokus Dočasnej vlády o prebratie iniciatívy sa skončil pohromou. Dlho pripravovaný útok na fronte, ktorým chcela vláda získať masy na svoju stranu, skončil neúspechom. Preto v dňoch 3. – 5.  júla (16. – 18. júla) vyšlo do ulíc až 500 tisíc demonštrantov a tentoraz zazneli už aj výzvy k ozbrojenému prebratiu moci.

Vláda vyslala proti protestujúcim ozbrojené jednotky Petrohradskej posádky. Vojaci spustili paľbu, niekoľko stoviek ľudí zabili a tisíce zranili. Vzburu potlačili a boľševici na čele s Leninom sa stiahli do ilegality (väčšinou do blízkeho Fínska), prípadne boli zatknutý. Prvá fáza konfrontácie Petrosovieta a Dočasnej vlády sa skončila, ale kríza sa ďalej prehlbovala.

Pokus nového vrchného veliteľa ruskej armády generála Kornilova na konci augusta 1917 obsadiť Petrohrad s cieľom ukľudniť situáciu zastavili ozbrojeným odporom revolučné sily skôr, ako sa vojaci priblížili k hradbám mesta. Tento krok armády nakoniec však spôsobil radikalizáciu viacerých politických strán a priniesol rýchly nárast popularity boľševikom.

Predstavitelia vynovenej Dočasnej vlády pod Alexandrom Kerenskim však nevedeli, kto je ich protivníkom. Boľševici na čele s Leninom programovo hlásali násilie, ako prostriedok politického boja. A na začiatku októbra 2017 z podnetu Lenina definitívne prijali plán na ozbrojené prevzatie mocí.  

FOTO: dreamstime.com