Ako nám zarezali Hochšíkov

S Petrom Hochschornerom, tým starším, som sa zoznámil v lete 1983 na Oravskej priehrade, na vtedy povinnom letnom kurze pre vysokoškolákov. Už vtedy tam pod stan priniesol Petra a Pavla, mali necelé štyri roky. Peter starší bol inštruktor a aj niečo ako opravár všetkého, čo sa pokazilo. Jeho deti dostávali už vtedy zabrať, myslím si, že tento spôsob výchovy by mnoho z tých dnešných nezvládlo. Napríklad viac ako dva týždne pod stanom, bez teplej vody. Dodnes spomínam, ako Peter postavil na brehu priehrady boxerský ring. Všetky bratské nezhody ich posielal vyriešiť tam. Jednoducho išli na „férovku“.

S Petrom sme sa skamarátili, neskôr sme spolu roky chodili ako inštruktori na letné i zimné kurzy a dvojičky s nami. Keď sme neboli na kurzoch, trávili sme čas v lodenici na karloveskom ramene Dunaja, dvojičky a aj ich sestra s nami.

Peter a Pavol Hochschornerovci nie sú produktom systému podpory športu, nebyť ich rodičov, skončili by na tom ramene Dunaja. Tí, ktorí ich mali podporovať, ich zarezali.

Medzinárodná kanoistická federácia (ICF) rozhodla bez toho, aby poznala tento príbeh a desiatky ďalších. Športovcov, ktorí si to vždy vedeli rozdať „na férovku“.

Inak, „najzábavnejšie“ na argumentácii ICF je to, že ženy majú menej disciplín, preto ich treba zrovnoprávniť. Vraj budú preteky zmiešaných dvojíc.

Nuž, začať s rodovou rovnosťou mali u seba. V Predsedníctve  a Výkonnom výbore sú dve ženy a 12 mužov.

Pozrieť si to môžete tu: https://www.canoeicf.com/icf-structure

Foto: tasr.sk