Abramovič môže skončiť na čiernom zozname. Čo bude s Chelsea?
Ministerstvo financií USA pripravuje správu o individuálnych sankciách voči ruským oligarchom a vysokopostaveným štátnym úradníkom. Predstaviť ju má 1. februára 2018. Preto v týchto týždňoch húfne prichádzajú do Washingtonu ruskí vyjednávači, ktorí sa snažia zabrániť zaradeniu svojich klientov a zamestnávateľov na tento zoznam a bojujú o priazeň právnikov a lobistov.
Ale najskôr vtip, ktorý veľmi výstižne popisuje situáciu. Ruský oligarcha sa pýta manželky: “Drahá, čo povieš na to, že sa z nášho paláca budeme musieť presťahovať do moskovského apartmánu a namiesto Rolls Royce budeme mať Volkswagen? Budeš ma ľúbiť ako doteraz?”. “Áno”, odpovedá manželka a dodáva, “ale budeš mi veľmi chýbať”.
Individuálne sankcie znamenajú nielen zmrazenie majetku a účtov, zákaz vstupu do USA, ale pre americké firmy zákaz obchodovať s osobami zaradenými do zoznamu. Nezahŕňajú síce automatický zákaz podnikania ako takého, sú však toxické pre tých, ktorí obchodujú s firmami vo vlastníctve osôb zo sankčného zoznamu. Tak napríklad podpis Igora Sečina na dohode medzi Rosnefťou a spoločnosťou ExxonMobil stál americkú firmu veľa – pokutu v hodnote 2 milióny dolárov.
Súčasne však platí, že prosperita oligarchov je v značnej miere závislá od blízkosti k prezidentovi Putinovi a jeho podpore. Inak hrozia veľké problémy. Majiteľ metalurgického gigantu Mečel Igor Zjuzin si v júli 2008 „dovolil“ ochorieť a nezúčastnil sa na zasadnutí u prezidenta Putina. Ten mu poradil, aby sa čo najskôr uzdravil, lebo v opačnom prípade mu pošle „doktora“, ktorý mu s tým pomôže. Trhy na skrytú hrozbu prezidenta zareagovali okamžite, akcie konzorcia sa na newyorskej burze prepadli o 30 percent a straty sa vyšplhali do výšky 5 miliárd amerických dolárov.
O osude Michaila Chodorkovského, majiteľa Jukosu, ktorý strávil za mrežami viac ako deväť rokov, vie hádam každý.
K oligarchom zaradeným na zozname od roku 2014 (Gennadij Timčenko, bratia Rotenbergerovci, Jurij Kovaľčuk) majú podľa denníku Novaya Gazeta pribudnúť ďalší členovia privilegovaného okruhu Putinových podporovateľov. Napríklad Roman Abramovič – majiteľ futbalového klubu Chelsea, aj Oleg Deripaska – majiteľ Rusalu (najväčší výrobca hlinníku na svete), Ališer Usmanov – majiteľ holdingu Metalloinvest a spolumajiteľ Arsenalu, alebo Michail Fridman – spolumajiteľ bankového konzorcia Aľfa-Grupp.
Je Roman Abramovič aj Chelsea v ohrození?
Miliardár Abramovič, zbohatlík z Jeľcinbovej éry Ruska sa svojich ruských aktív zbavil ešte v roku 2005, (vtedy jeho koncern Sibnefť za 13,1 miliárd dolárov odkúpil Gazprom). Táto transakcia by nebola možná bez osobného súhlasu prezidenta Vladimíra Putina.
Podľa ruských nezávislých médií Abramovič doteraz skryto, dobrovoľne-nedobrovoľne sponzoruje akcie ruského prezidenta – olympiáda v Soči, majstrovstvá sveta vo futbale 2018, výstavba mosta spájajúceho Krym s Ruskom a pod. V hojnej miere o tom píšu ruské médiá, napríklad tu, tu aj tu .
Ako sa odrazí možné zaradenie Abramoviča do sankčného zoznamu v jeho osude, alebo na osude futbalového klubu Chelsea sa dozvieme už čoskoro.
Záchrana majetkov
Oligarchom sa vôbec nepáči perspektíva dostať sa medzi Scillu Ministerstva financií USA a Charibdu straty Putinovej podpory. Preto hľadajú rôzne stratégie úniku. Ališer Usmanov začal vo veľkom investovať do indických, brazílskych a čínskych cenných papierov (indický startup Ola, konkurent Uberu, činské Xiaomi a JD.com). Ďalší volia rozvod, ale najskôr prepisujú majetky na svoje manželky – v tomto roku prudko stúpla rozvodovosť oligarchov. No a niektorí rozpredávajú svoje ruské aktíva a získanú hotovosť premiestňujú do daňových rajov.
Tým, ktorí sú k Putinovi najbližšie, nezostáva nič iné ako sa zbaviť majetkov v Európe a USA a získané prostriedky investovať v Rusku, keďže iné cesty sú už zarúbané.
Čo bude ďalej
Ale istá nádej na riešenie tu je. Trumpova administratíva, aspoň jeho politických protivníkov, v tichosti sabotuje uplatňovanie sankcií. Napríklad, na Ministerstve zahraničných vecí USA zrušili oddelenie, ktoré malo na starosti koordináciu sankčnej politiky s inými ministerstvami (obrany, energetiky, spravodlivosti, obchodu…).
Kongres dostal zoznam ruských spoločnosti, s ktorými má byť začiatkom budúceho roka zakázaná akákoľvek spolupráca s trojtýždňovým oneskorením. A v podmienkach trvalého preberania „ruskej témy“ v amerických médiach a v Kongrese môže prezident Donald Trump bez problémov skúšať odkladanie reálnych krokov smerujúcich k uplatneniu sankcií.
Hlavná FOTO: vkrizis.ru
Top comments