Slováci triedia o tretinu viac odpadu ako v roku 2017. Systém naberá na efektivite
Aj keď výrobcovia uvádzajú na trh stále podobné množstvo tovarov, do farebných nádob vyhadzujeme oveľa viac materiálu. Za necelú dekádu stúplo množstvo vytriedeného odpadu z obalov o viac ako tretinu. Dôsledné triedenie odpadu jednoznačne prináša výsledky, no čierne kontajnery na odpad nás stále stoja zbytočne veľa peňazí.
V roku 2017 výrobcovia uviedli na slovenský trh vyše 514-tisíc ton obalov a neobalových výrobkov, v roku 2025 to bolo len o niečo viac – 527-tisíc ton. Krivka vyzbieraného odpadu však zaznamenala strmší rast. Z pôvodných 216-tisíc ton sme sa v roku 2025 dostali na viac ako 290-tisíc ton. Znamená to nárast o 34 %.
Tieto čísla, ktoré vychádzajú z údajov Koordinačného centra KC OBALY, potvrdzujú, že systém triedeného zberu, ktorý od roku 2016 koordinujú organizácie zodpovednosti výrobcov, dokáže zachytiť čoraz viac materiálu. Ten by inak zbytočne skončil na skládkach.
„Znamená to, že systém dokáže zachytiť väčšiu časť odpadu a menej ho končí v zmesovom odpade. Tento vývoj potvrdzuje, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje a priniesol výrazný nárast triedeného zberu v obciach,“ vysvetľuje Gabriela Stachová z KC OBALY.
Mýtus o spoločnom smetisku neplatí
Mnoho ľudí sa stále pýta, či má triedenie odpadu zmysel a či materiál napokon neskončí na jednej hromade. Aktuálne dáta tento mýtus vyvracajú..
Miera recyklácie vytriedených obalov a neobalových výrobkov v obciach dnes dosahuje výborných 76,1 %. Ak k tomu pripočítame aj energetické zhodnotenie, celkové číslo sa šplhá takmer na 92 %. Väčšinu materiálu tak úspešne vraciame späť do obehu. Slovensko vďaka tomu patrí v recyklácii obalov medzi najúspešnejšie krajiny Európskej únie.
Čierny kontajner je najdrahší. Kto ho platí?
Aj napriek skvelým číslam v recyklácii má Slovensko jeden pretrvávajúci problém. Veľká časť materiálu, ktorý môžeme recyklovať, stále plní čierne kontajnery na odpad, ktoré slúžia na zmesový komunálny odpad. A práve za toto platí bežný občan.
Rozdiel medzi triedeným a netriedeným odpadom spočíva najmä v tom, kto ho financuje:
- Triedený zber (farebné kontajnery): Náklady na zber a spracovanie plastov, papiera, skla či kovov nenesú obyvatelia. Celý tento proces financujú samotní výrobcovia prostredníctvom systému rozšírenej zodpovednosti.
- Zmesový odpad (čierne kontajnery): Tento odpad platia mestá a obce zo svojich rozpočtov, teda priamo z poplatkov, ktoré im každoročne odvádzajú obyvatelia.
„Odpad, ktorý skončí v čiernom kontajneri, je pre obce nákladný. Každá tona takéhoto odpadu znamená vyššie náklady, ktoré sa premietajú do poplatkov pre obyvateľov. Práve preto je dôležité, aby ho tam končilo čo najmenej,“ upozorňuje G. Stachová.
Prečo poplatky za smeti rastú a ako to môžeme brzdiť?
Mnohí obyvatelia si na zloženkách za komunálny odpad všimli rastúce sumy. Dôvodom sú najmä vyššie poplatky za ukladanie odpadu na skládky, rast cien energií, pohonných hmôt a celková inflácia.
O tom, ako rýchlo budú tieto poplatky rásť, však rozhodujeme my sami. Čím viac odpadu vytriedime do farebných nádob, (a jeho spracovanie zaplatí výrobca), tým menej ho ostane v tej čiernej (ktorú platíme my z vlastného vrecka).
„Triedenie síce nedokáže úplne zastaviť rast poplatkov za odpad, ale dokáže tento rast výrazne spomaliť. Každý kus odpadu, ktorý neskončí v čiernom kontajneri, znamená nižšie náklady pre obce a v konečnom dôsledku aj pre peňaženky obyvateľov,“ uzatvára.
Sponzorovaný článok
Top comments