Energetická kríza na Slovensku: Prečo sú účty za energie stále vyššie a ako sa chrániť

Slovenské domácnosti a firmy platia za energie výrazne viac ako pred niekoľkými rokmi a mnohí stále čakajú, kedy sa situácia vráti do „normálu“. Avšak návrat na predkrízové ceny s najväčšou pravdepodobnosťou nenastane. Ide o štrukturálnu zmenu, nie dočasný výkyv.

Prečo ceny neklesajú a čo stojí za ich rastom

Slovensko je v špecifickej pozícii. Naša krajina zostáva z veľkej časti závislá od dovozu zemného plynu, pričom značná časť dodávok stále pochádza z Ruska. Cena plynu sa však neurčuje v Bratislave ani v Moskve. Tvorí sa na globálnych trhoch, kde každá geopolitická udalosť zanechá stopu na faktúrach bežných ľudí.

Napätie pri Hormuzskom prielive, výpadky katarskej produkcie skvapalneného zemného plynu či rozhodnutia americkej vlády, to všetko sú vzdialené udalosti, ktoré sa do slovenských domácností premietajú cez cenu komodity. Spotové ceny na európskych burzách reagujú v priebehu hodín, regulovaná cena pre domácnosti sa aktualizuje s oneskorením, no smer je rovnaký – ceny idú nahor.

Ceny plynu sa aktuálne pohybujú okolo 60 eur za megawatthodinu, čo je výrazne viac ako v predkrízovom období. ÚRSO reguluje ceny pre domácnosti, čo prináša určitú stabilitu, no pri pretrvávajúcich vysokých cenách komodít je ďalší nárast len otázkou času.

Slovensko v európskom kontexte

Na úrovni EÚ sa energetická kríza z rokov 2021 až 2023 stala katalyzátorom zmien, no štrukturálne problémy pretrvávajú. Fosílne palivá, ropa a plyn, stále tvoria väčšinu európskeho energetického mixu.

Európske krajiny reagujú subvenciami, no tie zaťažujú rozpočty a neprinášajú dlhodobé riešenie. Skutočnou odpoveďou je znižovanie závislosti od dovážaných energonosičov, a to sa deje pomaly.Pre Slovensko to znamená jediné. Domácnosti aj firmy, ktoré čakajú na vonkajšiu pomoc, sú vystavené riziku, ktoré nemajú pod kontrolou.

Fotovoltaika – od výdavku k investícii

Najúčinnejší spôsob, ako sa vymaniť z energetickej neistoty, je vyrábať si vlastnú elektrinu. Preto by mali domácnosti aj firmy zvážiť investíciu do fotovoltaickej elektrárne.

Správne dimenzovaná fotovoltaická elektráreň dokáže pokryť podstatnú časť spotreby domácnosti priamo zo slnečnej energie. V kombinácii s batériovým úložiskom je možné využívať vlastnú elektrinu aj vo večerných hodinách, keď je odber zo siete najdrahší. Návratnosť investície sa dnes pohybuje v rozmedzí šiestich až desiatich rokov, pričom s každým ďalším zdražením energií sa táto doba skracuje.

Pristúpte k opatreniam ešte dnes

Čakanie na pokles cien nie je stratégia, začnite konať:

Investujte do energetickej efektívnosti – izolácia, inteligentné termostaty a úsporné spotrebiče znižujú objem nakupovanej energie bez ohľadu na jej cenu.

Uvažujte o vlastnej výrobe elektrickej energie skrz fotovoltaiku – na výber sú pritom dva základné typy systémov. On-grid elektráreň bez batérie pracuje v súčinnosti s distribučnou sieťou a prebytky energie ukladá do virtuálnej batérie. Toto riešenie je považované za ekonomicky najvýhodnejší štart do fotovoltiky. Kto chce väčšiu nezávislosť, siahne po hybridnom systéme s fyzickým batériovým úložiskom, ktorý umožňuje využívať vlastnú elektrinu aj vo večerných hodinách alebo počas výpadku prúdu.

Energetická kríza zmenila pravidlá hry. Víťazmi budú tí, ktorí sa prispôsobia, a nie tí, ktorí čakajú, kým sa situácia vyrieši sama.

Zdroje:

• https://www.sme.sk/index/c/energeticka-kriza-napina-verejne-rozpocty-fiskalne-pravidla-sa-neuplatnuju
• https://www.noviny.sk/politika/1186066-energeticka-kriza-na-obzore-blizky-vychod-a-plne-zasobniky-pred-zimou-strasia-trhy-s-plynom
• https://www.postoj.sk/191643/komisia-vidi-riesenie-najma-vzmenach-vobchodovani-semisiami

Zdroj fotografie: BillionPhotos.com / Adobestock.com

Sponzorovaný článok