Čokoláda – chutná, zdravá ale aj preceňovaná
Funguje na upokojenie nervov, zvyšuje energiu a údajne pôsobí aj ako afrodiziakum. A úžasne chutí! Kto by za tieto vlastnosti čokoládu nemiloval? Podľa štatistík priemerný Slovák ročne skonzumuje viac ako 5 kíl čokolády, čím sa blíži k európskemu priemeru 6 kíl čokolády na jedného obyvateľa starého kontinentu. Na Európu dokonca pripadá približne polovica celosvetovej spotreby čokolády! Ovplyvnia tieto štatistiky nové zistenia, ktoré nevychádzajú pre milovanú pochúťku práve pozitívne?
Dobrota z lekárne
Vráťme sa trochu do histórie. Čokoláda bola uctievaná pre svoje pozitívne účinky pri viac ako sto chorobách viac ako 3000 rokov. Prvá zmienka o kakaových bôboch bola zaznamenaná u indiánov kmeňa Olmékov žijúcich v dažďových pralesoch v Strednej Amerike. Neskôr kakaové bôby plnili funkciu platidla, boli súčasťou rôznych rituálov, varil sa z nich chutný horúci nápoj na povzbudenie. Európa spočiatku z kakaových bôbov nebola nadšená. Stačilo však pozmeniť recept – pridať cukor, vanilku a med a senzácia bola na svete. Sladučký nápoj mal liečivé účinky, ale bol príliš drahý, a tak si na ňom pochutnávala iba šľachta. Čokoláde sa pripisovali také významné liečebné účinky, že sa dlhú dobu predávala iba v lekárňach. K ostatným vrstvám obyvateľstva sa čokoláda, stále v tekutej forme, dostala až na začiatku 19. storočia. Prvá, veľmi nekvalitná a hrudkovitá tabuľka čokolády uzrela svetlo sveta v roku 1847, prvá mliečna čokoláda ako ju poznáme dnes vznikla až o 28 rokov neskôr.
Nie je až taká super
Napriek dlhodobým predpovediam, nárast konzumácie čokolády stúpa pomaly, ba priam stagnuje. Je to následkom zmeny životného štýlu. Mnoho ľudí nasadlo na vlnu zdravej výživy a spotrebitelia sú viac vnímaví k zloženiu potravín. Preto začali prefíkaní výrobcovia častejšie označovať svoje výrobky slovami ako organické, prírodné, bohaté na kakao. Mnohí ľudia tak získali dojem, že čokoláda je tzv. „ superfood“, čiže superpotravina. Tento dojem je však mylný. Pravdou je, že čokoláda obsahuje viac ako 800 rôznych látok, na naše zdravie pôsobia blahodarne najmä vitamíny B1 a B2, polyfenoly, horčík, fosfor a flavonoidy. Čokoláda má priaznivý vplyv aj na naše kognitívne schopnosti. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín potvrdil v roku 2012 pozitívny vplyv čokolády na kardiovaskulárnym systém. Pravdou však je aj to, že človek by musel skonzumovať asi dvanásť 100-gramových čokoládových tyčiniek denne, aby prijal také množstvo flavonoidov, aké by malo vplyv na jeho krvný tlak.
Môj prieskum, moja pravda
Hovorí sa, že kto prieskum financuje, tomu budú výsledky naklonené. Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že výrobcovia čokolády, ktorí vynakladajú obrovské sumy na štúdie, prezentujú prostredníctvom médií nie celkom objektívne výsledky. Čokoláda podľa záverov štúdií obsahuje zdraviu prospešné látky, to je ťažké namietať, keďže tieto účinky poznali už v dávnej minulosti. Na verejnosť sa však nedostanú kľúčové detaily a námietky. Výskum financovaný cukrovinkárskym priemyslom má tendenciu klásť účelové otázky, ktoré prinesú žiaduce výsledky a majú tendenciu byť interpretované spôsobom, ktorý zastáva ich záujmy. Americkí vedci napríklad preskúmali 206 štúdií venovaných potravinám a zistili, že ak bol zadávateľom potravinársky priemysel, bolo šesťkrát viac pravdepodobné, že výsledok bude pre nich pozitívny, alebo minimálne neutrálny.
Ďalšie vplyvy
Pri prieskumoch môže výsledky skresľovať aj tzv. Pavlovov reflex. Účastníci prieskumu pri testovaní čokolády očakávajú sladkú a príjemnú chuť, sú pripravení reagovať pozitívne. Ich odpovede môžu byť ovplyvnené ich presvedčením o vlastnostiach čokolády, čo sa napríklad nestáva pri pokusoch s liekmi, kedy človek nerozozná, či mu podali skutočný liek, alebo len placebo. Prieskumov sa navyše zúčastňuje príliš malá vzorka ľudí a účinky sa merajú vo veľmi krátkom čase. Veľký vplyv majú aj odborníci na marketing a PR. Keď v roku 2000 uzrel svetlo sveta dokument o detských otrokoch pracujúcich na kakaových plantážach v Ghane a na Pobreží Slonoviny, čokoláda razom získala negatívnu publicitu. „Práve vtedy sa opäť prejavila zvýšená snaha demonštrovať účinky čokolády na zdravie ľudí“, tvrdí Michael Coe spoluautor diela Pravé dejiny čokolády.
Mlsať, či nemlsať?
Ako je to teda s čokoládou v skutočnosti? V poslednej dobe je módou kategorizovať potraviny na dobré a zlé. Nič však nie je čiernobiele. Čokoládový priemysel by však mal robiť viac, aby zabránil šíreniu zdravotných mýtov o čokoláde. Čokoláda sa nedá nazvať super zdravým jedlom. Je to potravina, ktorá nie je výnimočne zdravá, ani škodlivá a musí sa konzumovať v rozumnom množstve. Ak sa človek stravuje racionálne, občasná tabuľka čokolády, ktorá poteší naše zmysly, je v absolútnom poriadku.
Top comments