Trúfali by ste si na olympijské zimné športy? Aké svaly budete potrebovať?

Len pred niekoľkými dňami sa aj tí najväčší odporcovia pohybu zaujímali o lyžovanie, biatlon, ľadový hokej, snowboarding, curling, či krasokorčuľovanie. Či už vás výkony  atlétov zdvihli z kresiel a prinútili k pohybu, alebo si naďalej budete užívať pohodlie domova, mohlo by vás zaujímať, pri akých športoch sa zapájajú jednotlivé svalové partie. Pri letných športoch je táto analýza pomerne jednoduchá a z veľkej miery aj viditeľná. Pod nánosom vrstiev oblečenia, je však zložitejšie uvedomiť si, trénovaním akých svalov títo športovci útočia na popredné miesta a aké partie precvičujú, aby sa udržali v kondícii aj mimo hlavnej sezóny.

Lyžovanie

Lyže sa na olympiáde objavili až pri takmer štyroch desiatkach disciplín a aj u nás je lyžovanie mimoriadne obľúbeným zimných športom. A zároveň pre naše svaly veľmi efektívnym. Hlavné svaly, ktoré sa využívajú pri lyžovaní, sa nachádzajú v dolnej polovici tela. Ide najmä o svaly v okolí bedier, sedacie svaly, svaly zadných stehien, čiže hamstringy, štvorhlavý sval stehna- kvadriceps, svaly chodidiel. Americká olympijská lyžiarka Julia Mancusoová prezradila v rozhovore pre Wall Street Journal, že alpskí alebo zjazdoví lyžiari sa zameriavajú na výkon svojich tzv. rýchlych svalov, ktoré svalovými vláknami zodpovedné za rýchle a výbušné pohyby.

Snowboarding

Tí, čo dávajú pred lyžami prednosť modernejšiemu snowboardu vedia, že si musia udržiavať v kondícii hlavne ramená a trup. Snowboarding si tak ako lyžovanie vyžaduje výbušnosť a dobrú rovnováhu, ako aj kardiovaskulárnu výdrž. Olympionik Seth Wescott vie, že na efektívny odraz pri štarte potrebuje využiť maximálnu silu ramien. Pri vykonávaní rôznych akrobatických prvkov je zase nevyhnutné mať pevný trup.

Beh na lyžiach

K športu, ktorý je súčasťou  biatlonu, máme po ostatných ZOH mimoriadne pozitívny vzťah. Medailami ovenčená Anastasia Kuzminová to však vôbec nemá jednoduché.  Popri výnimočnej kondičnej vytrvalosti musí športovec pri behu na lyžiach disponovať silnými nohami. Biatlon si ďalej vyžaduje vyšportované ramená, ruky, trup, brušné svaly a dolnú časť chrbta. „Silné ramená a triceps sú nevyhnutné pri používaní palíc, ktoré poháňajú športovca vpred, pri tomto pohybe sa zapája aj brucho a dolná časť chrbta“, uvádza magazín Men´s Health. Mimo sezóny bežkárom pomáha udržať sa v kondícii cestná a horská cyklistika, či beh.

Ľadový hokej

Zimný šport, ktorý už roky priťahuje k obrazovkám takmer celý národ, ja záťažou pre celé telo športovca. Hokejisti vďaka rýchlemu korčuľovaniu a práci s pukom zapájajú do hry svaly od ramien až po chodidlá. Americká akadémia športovej medicíny hokejistom odporúča, aby sa sústredili aj na  rozvoj vnútorných stehien, kvadricepsov, hamstringov a svalov okolo bedrových kĺbov, ktoré umožňujú zrýchlenie pri korčuľovaní, zmenách smeru a prudkom zastavovaní. A ako by mali hokejisti trénovať v lete? Ich tréning by mal byť zameraný na beh, intervalové cvičenie, posilňovanie. Na rozvoj koordinácie pomáha tenis, basketbal či futbal.

Krasokorčuľovanie

Pri ladných pohyboch odolávajúcim zákonu gravitácie človeku napadne, že krkolomné figúry športovcov sa predvádzajú samé. Ale nedá sa viac mýliť. Pod nádhernými kostýmami sa ukrýva telo pevné ako skala. Všetky skoky a obraty si vyžadujú bezchybnú rovnováhu a správne držanie tela, ktoré zabezpečuje najmä dokonale pevný trup. Vytrénované brušné svaly sa zase zapájajú najmä pri samotnom korčuľovaní, či pri potrebe skoordinovať sa pri skoku, ak je telo mierne vyosené.  Obľúbeným nástrojom na spevnenie celého tela sú podľa americkej krasokorčuliarky Gracie Gold  odporové gumy, ktorými sa zameriava najviac na šikmé brušné svaly.

Curling

Spomeňme si aj športy, ktoré stoja za pozornosť, hoci u nás nie je až tak udomácnené.  Reprezentanti v curlingu, starom škótskom športe, majú za úlohu dopraviť curlingové kamene čo najpresnejšie do vyznačeného priestoru. Táto činnosť si vyžaduje silu v hornej časti trupu. Hoci sa to možno na prvý pohľad nezdá, rýchle krátke pohyby a tlak na kefu využíva pevné ruky, ramená a chrbát.

Sánkovanie

Odraziť sa a letieť, kým sa nedorazí do cieľa. Vyzerá to jednoducho, ale sánkovanie patrí medzi mimoriadne nebezpečné športy. Sánky dosahujú rýchlosť viac ako 140 kilometrov za hodinu, a preto si sánkar nemôže dovoliť žiadne zaváhanie. Pri štarte si vyžaduje odraz silu v hornej polovici tela, najmä v ramenách. Počas samotného kĺzania je nevyhnutné mať pevný krk, a to najmä v zákrutách, aby športovec udržal hlavu napriek odstredivej sile vzpriamenú.

Bobovanie

Šport, na prvý pohľad podobný sánkovaniu, si vyžaduje úplne opačné svaly. Bobisti musia byť pri štarte veľmi silní, rýchli a obratní. Športovci si trénujú nohy najmä pomocou drepov, rôznych druhov výskokov. „Horná časť tela je tomto športe menej dôležitá, pretože silné ramená a široký hrudník vytvárajú odpor vzduchu a spomaľujú boby,“ prezradil pre New York Times Chris Fogt, americký reprezentant  bobovania v Soči.