Tajomstvá Kremľa: Diamantový fond

S menom cára a neskôr cisára Petra Veľkého je spojené aj založenie Diamantového fondu. V roku 1719, na základe jeho osobného nariadenia (mennoj ukaz), prešli najvzácnejšie šperky cárskej rodiny z osobných trezorov do vlastníctva štátu.

Cárske insígnie, koruny, žezlá, jablká, najvyššie rády – zahraničné i domáce, diadémy, náhrdelníky, medailóny, tabatierky, náramky, prstene, vzácne drahokamy a iné cennosti uložili do osobitných miestností. Kľúče od nich mali len traja najvyššie postavení dvorní hodnostári (Kamer-kolégium). Práve vtedy sa súčasťou ruštiny stalo slovo „regalii“ (regálie, insígnie). Toto nariadenie striktne dodržiavali aj Romanovci, a tak sa zbierka neustále rozrastala.

Zo začiatku sa štátne cennosti ukladali v osobných miestnostiach cára, neskôr, keď bol dokončený Zimný palác (1762), bola Diamantová komnata premiestnená do jeho útrob. V roku 1914, na začiatku Prvej svetovej vojny, kolekciu súrne a v tajnosti prepravili do Moskvy a uložili v suteréne Kremeľskej Zbrojnice (Oružejnaja palata). Tam poklady nevyčísliteľnej hodnoty bez ujmy prežili revolúciu a roky Občianskej vojny. Len v apríli 1922, keď začali pracovať vedecko – umelecké komisie expertov a hľadali cenné artefakty s tým, že ich chceli predať na Západ, objavili aj bedne so štátnymi klenotmi, ktoré boli ukryté pod množstvom iných vecí evakuovaných z Petrohradu. V tom istom roku Vladimir Lenin podpisuje výnos (dekrét) o vytvorení Štátneho fondu (Gosudarstvennoje chranilišče cennostej alebo v skratke Gochran) registrácie a úschovy drahokamov a drahých kovov, kam popri predmetoch úžitkového umenia zaradili aj Diamantový fond.

Rozpredaj klenotov na Západ

Komunistické Rusko nemalo prístup k medzinárodným úverom, tak boľševici začali vo veľkom rozpredávať cirkvi na Západ, firmám i súkromným osobám, skonfiškované umelecké predmety a drahokamy.

Budova Kremeľskej Zbrojnice (Oružejnaja palata). Na prízemí Diamantový fond. FOTO: autor

V špeciálne zriadených laboratóriach z unikátnych klenotov vytrhávali drahokamy a zvlášť sa predávali diamanty, zafíry, rubíny, smaragdy, perly a drahé kovy. V roku 1925 prepukol škandál. Na aukciách v Amsterdame, Antverpách, Berlíne a Londýne boli vystavené korunovačné klenoty dynastie Romanovcov. Boľševická vláda ich stiahla, ale obchody to nezastavilo. V roku 1926 predali takmer 9 kilogramov šperkov a drahokamov z Diamantového fondu britskému starožitníkovi za 50 tisíc vtedajších libier. Ten ich obratom predal aukčnému domu Christie’s, ktorý ich rozpredal v roku 1927 a ich ďalší osud nie je známy. Z času na čas sa niektoré kusy anonymne ponúkajú na predaj. Len pre ilustráciu, koľko toho stihli boľševici speňažiť. V roku 1925 mala kolekcia Diamantového fondu 773 predmetov, dnes z nich zostalo len 114 kusov.

Výpredaje sa skončili až roku 1936. Ale aj neskôr sa občas predávalo. Za Brežneva predali jeden briliantový súbor šperkov, v roku 1989, za Gorbačova, na aukciách predali historické a veľmi drahé ikony. Zároveň treba dodať, že od 50-tych rokov sa na základe nariadenia vlády, do fondu ukladali všetky Jakutské diamanty a iné drahokamy nad 50 karátov a veľké zlaté a platinové nugety s hmotnosťou až do 11 kilogramov. V roku 1967 otvorili v Kremli stálu expozíciu Diamantového fondu.

Expozícia

Výstava zaberá dve veľké sály na prízemí Zbrojnice. V prvej sú unikátne klenoty, vyznamenania, drahokamy, polodrahokamy a šperky súčasných ruských majstrov. Druhá sála je venovaná historickým pokladom.

Zdroj: http://tcso-np.ru

 

Pokračovanie na budúci víkend.

Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk

Značky: , ,

Súvisiace články
Vitajte!
svk.press
Ochrana súkromia

Prevádzkovateľ web stránky Bc. Martin Kolčák, Topoľčianska 5, 851 05 Bratislava. IČO: 54582881. DIČ: 1128172617 používa na tejto webovej stránke súbory cookies, ktoré sú tu použité za účelom merania návštevnosti webu, cielenia reklamy, prispôsobenia zobrazenia webových stránok svk.press. Cookies pre meranie návštevnosti webstránky a prispôsobenie zobrazenia webových stránok sú spracovávané na základe oprávneného záujmu našej spoločnosti. Cookies pre cielenie reklamy sú spracovávané na základe vášho súhlasu.

Údaje, ktoré prevádzkovateľ takto získa, môžu byť sprístupnené ďalším spracovateľom, najmä prevádzkovateľom služieb a platforiem Google a Facebook.

Webové stránky možno používať aj v režime, ktorý neumožňuje zbieranie údajov o správaní návštevníkov webu.

Zbieranie údajov o správaní návštevníkov webu je aktivované z iniciatívy návštevníka webu, vyjadreného aktívnym zaškrtnutím možnosti „Súhlasím“, ktorá nasleduje za upozornením v dolnej časti webovej stránky, znejúcim nasledovne: „Prevádzkovateľ webu svk.press, Bc. Martin Kolčák, Topoľčianska 5, 851 05 Bratislava. IČO: 54582881. DIČ: 1128172617 spracováva na tomto webe cookies potrebné pre fungovanie webových stránok a na analytické účely. “

Súhlas udeľujete na dobu, ktorá je uvedená ďalej pri jednotlivých marketingových cookies. Súhlas so zbieraním údajov súborov cookies pre marketingové účely možno vziať kedykoľvek späť, a to pomocou zmeny nastavenia príslušného internetového prehliadača.

Zhromaždené cookies súbory sú spracované najmä prostredníctvom služby Google Analytics, prevádzkovanú spoločnosťou Google Inc., sídlom 1600 Amphitheatre Parkway, Mountain View, CA 94043, USA.

Zozbierané cookies súbory sú následne spoločnosťou Google Inc. v súlade so Zásadami ochrany súkromia, dostupnými na https://www.google.com/intl/cs/policies/privacy/#nosharing.

Berte prosím v úvahu, že podľa zákona o ochrane osobných údajov máte právo:

1) požadovať od nás informáciu, aké vaše osobné údaje spracovávame,

2) požadovať od nás vysvetlenie ohľadne spracovania osobných údajov,

3) vyžiadať si u nás prístup k týmto údajom a tieto nechať aktualizovať alebo opraviť,

4) požadovať od nás vymazanie týchto osobných údajov – spoločnosť výmaz vykoná, pokiaľ nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi a oprávnenými záujmami spoločnosti

5) v prípade pochybností o dodržiavaní povinností súvisiacich so spracovaním osobných údajov obrátiť sa na nás alebo na Úrad na ochranu osobných údajov.