Severská literatúra a filmy namotali mnohých, môže za to aj Peter Høeg
Svet románov slávneho dánskeho autora Petra Høega je plný zvláštnych ľudí, situácií, netradičných prostredí a napätia z nevysvetleného zločinu. Od bordelu cez kláštory, cirkus či blázinec, od 14 ročných detí po starnúce alkoholičky, to všetko nájdete v jeho dielach. Či už siahnete po jeho poslednom románe Efekt Susan, ktorý vyšiel na Slovensku tento rok, alebo čomkoľvek predchádzajúcom, počas dovolenky neoľutujete.
Najnovšia kniha dánskeho spisovateľa Petra Høega Efekt Susan (Effekten af Susan ) sa objavila na slovenskom trhu na jar tohto roka. Hlavné postavy Høegových príbehov majú niečo spoločné. Disponujú veľmi špecifickými znalosťami a obvykle aj schopnosťami, ale nie sú to žiadni volverini ani ironmani. Špecifické schopnosti musia mať určite aj prekladatelia jeho diela, pretože dať knihe v novom jazyku rovnaký šarm ako v originále, nie je v tomto prípade vôbec jednoduché.
Hrdinkou zatiaľ poslednej Høegovej knihy (označená ako futuristická krimi) je fyzička Susan Svenson. Jej zvláštnou vlastnosťou je, že vyvoláva v ľuďoch potrebu odhaliť jej svoje vnútro a zveriť sa jej so všetkým. A túto jej schopnosť sa pokúša neustále niekto využiť. Susan pátra po členke komisie na analýzu budúcnosti a záznamoch z posledného sedenia komisie, pretože treba nájsť varovania pred budúcimi katastrofami.
Susan zapadá do sveta postáv Høegových predošlých kníh. Polovičná inuitka Smilla, ako to názov najznámejšieho a naslávnejšieho Høegovho románu napovedá, vie veľa o snehu a ľade ( kniha vyšla na Slovensku pod názvom podobným orginálu Cit slečny Smilly pre sneh). Okrem toho má neomylnú orientáciu a buldočiu vôľu. Pri hľadaní vraha malého chlapca zo susedstva a všetkého, čo s jeho príbehom súvisí, to aj výborne využije.
Keď sa pri čítaní smejete nahlas
Klaun Kaspar Krone, hlavná postava z ďalšieho románu Tiché dievča má pre zmenu abnormálny sluch a absolútnu zvukovú a hudobnú pamäť. Vypnúť mu tieto schopnosti dokáže len malá Klára Marie. K tomu všetkému netradičné prostredie – cirkusu, ale aj dánsky daňový úrad, španielske väzenie, súkromná pôrodnica a ženský pravoslávny kláštor. Dosť informácií pre čitateľa, aby siahol po knihe.
O Høegových knihách sa hovorí, že sú mystické, postmoderné, napínavé, vynikajúco vystavané. O humore sa v súvislosti s nimi nehovorí, aj keď je ich silnou stránkou. V románe Deti chovateľov slonov do príbehu troch súrodencov, ktorí hľadajú svojich dosť neštandardných rodičov, ho však autor napumpoval toľko, že čitateľ sa musí smiať nahlas. Teda najmä ak má rád absurdný situačný humor. Zvláštnymi schopnosťami v tejto knihe nedisponuje nikto, zato viaceré postavy sú o svojej výnimočnosti pevne presvedčené. Príbeh je šialený, skupinka uteká z ústavu pre choromyseľných a plaví sa v prestrojení. Stopy hľadania vedú až na stretnutie najrôznejších siekt sveta. Dokonale chladná ostáva jedine Ribe z Vibe, pretože je mŕtva.
Kto nie je na romány, môže skúsiť Høegove Poviedky jednej noci. Sú možno ešte lepšie než román o Smille, ktorým neskôr získal svetové meno.
Dobrý dánsky vývozný artikel
Dnes 60-ročný spisovateľ úspešne naplnil dánsky sen o novom exportnom spisovateľovi, pretože patrí určite k najúspešnejším neanglickým autorom v Európe. Literatúru síce vyštudoval, ale chvíľu sa venoval profesionálnemu šermu, herectvu, tancovaniu a na lodi obsluhoval turistov. Práve skúsenosti zo stretnutí s ľuďmi z tak rôznorodých prostredí mali vplyv na pestrosť príbehov aj miest, kde sa odohráva jeho literárny svet.
Napísal šesť románov a jednu poviedkovú knihu, pričom prvotina mu vyšla v roku 1988 v dánskom nakladateľstve Rosinante a priniesol ju tam vraj zožmolenú na bicykli. Revolučnou zmenou bola jeho tretia kniha Cit slečny Smily pre sneh (1992), ktorá sa preložila do 34 jazykov a predalo sa jej 20 miliínov kusov. Jej filmová podoba však nekopírovala úspechy knihy napriek obsadeniu Gabriela Byrnea a Julie Ormond do hlavných úloh. Na Slovensku táto kniha vyšla dokonca v troch vydaniach.
V roku 1996 inicioval založenie nadácie Lolwe Foundation, ktorá podporuje ženy a deti tretieho sveta. Venoval jej všetky zisky z predaja svojho štvrtého románu Žena a opica (The Woman and The Ape / 1996). V rokoch 1996 až 2006 nepublikoval, zrejme pod vplyvom vlažného prijatia kníh, ktoré prišli po Smile.
V oficiálnom životopise, ktorý distribuovalo Dánsko cez svoje ambasády celkom pekne vystihli, prečo kritici väčšinu jeho diel prijímajú rozporuplne. Jeho romány nie sú si štylisticky ani trochu podobné. Každý z nich sa spája s iným žánrom, zatrieďujú ho do iného prúdu literatúry. „Avšak to, čo ich drží, je skutočnosť, že ponúkajú čitateľom intelektuálnu výzvu a robia veci uveriteľné, aj keď prekračujú hranice realizmu,“ uvádzalo oficiálny životopis. V súčasnosti žije v Dánsku a má 4 deti.
Top comments