Kostol rozdeľuje vodu do morí

Na Slovensku máme rôzne atrakcie a zaujímavosti. Pramení nám ropa aj rozvodnica morí, strieka gejzír ktorý nie je gejzírom a úmorie sa nachádza na streche kostola.

Strecha kostola riadi, do ktorého mora voda tečie

Klasicistických kostolov z prvej polovice 19.storočia s neskorobarokovými oltármi je na Slovensku dosť. V Šuňave, dedine ležiacej zhruba v strede medzi Kriváňom a Kráľovou hoľou majú tiež jeden. Ich kostol sv. Mikuláša, má mimoriadnu strechu. Vode padajúcej z neba určuje, v ktorom mori skončí. Funguje totiž, ako rozvodie.

Keď sa dažďová kvapka skotúľa po kostolnej streche na východnú časť obce, potok Lopušná ju odvedie do rieky Mlynica, a ďalej do rieky Poprad, potom  do Visly a tá do Baltu. Keď stečie na opačnú stranu, odtečie Šuňavským potokom na západ do Čierneho Váhu, potom do Dunaja a ďalej do Čierneho mora.

Jeden prameň, 2 potoky

Podobnú atrakciu ako v Šuňave majú aj v Oravských Beskydách, neďaleko Novote. Vyviera tam prameň, z ktorého vytekajú dva potôčiky, a každý tečie iným smerom.  Na sever tečie voda ktorá sa potôčikmi a potokmi dostane až do Visly a ďalej do Baltu. Ďalší, ktorý tečie na juh sa Kliniankou dostane do Oravy, do Váhu a ďalej do  Dunaja až do Čierneho mora. Miesto sa nazýva príhodne – Delené vody a je to jediné miesto na Slovensku, kde rozvodnica morí vedie cez prameň.

Ako sa píše v učebniciach základnej školy, úmorie Baltského mora tvoria na Slovensku iba dve rieky, Poprad a Dunajec. Ostatné rieky, tie ktoré sa vlievajú do Dunaja spadajú do úmoria Čierneho mora.

Za vojny si svietili prameňom

Zaujímavé pramene nemusia byť práve vodné. V kysucej dedinke Korňa vyviera prameň ropný. Vyviera spontánne, na pozemku jedného z domácich, tečie približne sto metrov jarkom a potom opäť mizne v zemi. Za vojny si s ňou miestni svietili aj keď to riadne páchlo a dymilo. Prieskumy preukázali, že ťažba je nerentabilná, a prameň vyhlásili za prírodnú pamiatku. Našťastie, inak by domácich zrejme čakali podobné problémy, ako majú dnes v Smilne. Obyvatelia obce v okrese Bardejov musia brániť svoje pozemky a životné prostredie pred ťažiarskymi spoločnosťami, niektorí vlastnými telami.

Je studený a volá sa Gejza

Atraktívny prírodný úkaz majú v Herľanoch.  Studený gejzír, ktorý domáci volajú familiárne Gejza, vznikol síce umelo, no o jeho atraktivitu sa stará príroda. Pôvodne to bol vrt ktorý založili na rozšírenie neďalekých kúpeľov. Erupcie sa objavili už po vyvŕtaní 111 metrov, ale do hĺbky sa šlo ešte takmer ďalších 300 metrov.

K erupciám zo začiatku  dochádzalo v 7 – 8 hodinových intervaloch a na začiatku 20.storočia prúd vody striekal až do výšky 60 metrov.  V dnešných časoch dochádza k erupcii každých cca  34-36 hodín. Prírodné divadlo trvá 25 minút a minerálka strieka do  výšky približne 15 metrov. O tom, kedy najbližšie prepukne sa dá dozvedieť na stránkach obce.

Momentálne gejzír opravujú, takže celkom do jeho blízkosti sa dostať nedá. Herliansky Gejza však  nie je pravý gejzír. Nechŕli totiž horúcu vodu a paru, ale studenú minerálku, ktorú poháňa CO2. Inými slovami, funguje na rovnakom princípe, ako keď zatrasiete fľašou so šampanským a otvoríte ju.  Podobný gejzír ako v Herľanoch majú aj v nemeckom Andernachu. Pochopiteľne s lepším promo a atrakciami.

Foto: TASR