Aký hlboký je oceán a ďalšie zaujímavé fakty o ňom v názornom videu

Nekonečný oceán zaberá až 99% obývateľnej časti našej planéty, viete však aký je vlastne naozaj hlboký? Predstavíme vám krátke video, ktoré veľmi názorne podané zaujímavé fakty o oceáne:

K videu sme pripojili preklad s obrázkami.

Oceán pod povrchom

Na našej planéte sa nachádza päť oceánov. Spolu majú toľko vody, že by dokázali naplniť vaňu, ktorá by mala každú stranu dlhú 1 102 km.

V pomerne plytkých vodách, v hĺbke 100 metrov obvykle loví najväčší živočích našej planéty: vráskavec obrovský.

Presne 213 metrov je hĺbka, v ktorej plávala ponorka USS Triton. V roku 1960 ako prvá na svete oboplávala našu planétu. V hĺbke 253 metrov je už tlak 26-krát vyšší ako na povrchu Zeme a dokázal by rozdrviť pľúca väčšiny ľudí. Je to zároveň hĺbka, do ktorej sa v roku 2012 potopil Herbert Nitsch a vytvoril tak zatiaľ neprekonaný rekord vo voľnom potápaní. Veľryby však dokážu loviť potravu až do hĺbky 500 metrov  a to najmä obrovské sépie.

Nebezpečný oceán

Oceán v hĺbke 730 metrov predstavuje nebezpečnú zónu. Je to limit pre moderné nukleárne ponorky, ich konštrukcia by pod miestnym vysokým tlakom okamžite implodovala. A ešte o sto metrov hlbšie, by bolo miesto kde by sa ocitol vrchol najvyššej budovy sveta, dubajskej Burdž Chalífa, v prípade, že by sme budovu ponorili dolu hlavou.

Do hĺbky 1000 metrov, už nedosiahnu slnečné lúče. Táto oblasť oceánu sa nazýva polnočná zóna. Žije tu veľa živočíchov, ktoré nemajú schopnosť vidieť ako napríklad krevety, ktorým sa tu vôbec nevyvinuli oči. Týmto živočíchom sa darí aj v hĺbke 2286 metrov. Pohybujú sa totiž blízko horúcich podvodných vulkánov. Teplota v tejto hĺbke dosahuje iba pár stupňov nad nulou. Na vybraných miestach však vulkány cez hydrotermálne otvory dokážu zohriať vodu aj v tejto hĺbke až na 426 °C. Krevety nemajú problém ani s horúcou vodou, dokážu z nej využiť unikajúce minerálne látky.

Čítajte tiež: Rozdiel medzi liehovinou a destilátom je veľký, nie je 40 ako 40.

Oceán sme preskúmali iba na 5 až 10%

Až 2 990 metrov je maximálna hĺbka, v ktorej bol spozorovaný plávajúci cicavec. Bol to vorvaňovec zobcový. Ale ani tento rekordman sa nedostane do hĺbky 3810 metrov, kde ležia trosky najslávnejšej potopenej lode parníka Titanic. V tejto hĺbkeje už je tlak 378-krát vyšší než na povrchu Zeme.

Napriek tlaku tu oceán stále vytvára podmienky na bohatý podmorský život. Žijú tu rôzne živočíchy ako napríklad tesákozubec rohatý, sliznatky či chobotnica so sloními ušami, Grimpoteuthis. Je to najhlbšie žijúca chobotnica na svete.

V úrovni okolo 6-tisíc metrov  pod hladinou začína tzv. Hadal zóna, pomenovaná po Hádesovi, gréckom bohovi podsvetia. Takúto hĺbku dosahujú najhlbšie priekopy, ako napríklad tá najznámejšia, Mariánska. Ak by sme do nej ponorili Mount Everest, jeho vrchol by sa ocitol v hĺbke 8 848 m.

Najhlbšie pod morskú hladinu, do hĺbky neuveriteľných 10 911 metrov (takmer 11 kilometrov) sa však ponorili ešte v roku 1960 oceánograf Jacques Piccard a poručík Don Walsh. Neprekonal ich ani známy režisér James Cameron, ktorý sa v roku 2012 ponoril „iba“ do hĺbky 10 898 metrov. Medzi rokmi 1995 a 2003 vedci objavili na morskom dne viac než 350 druhov živočíchov. Aj napriek tomu sa odhaduje, že ľudstvo zatiaľ preskúmalo iba 5 až 10% oceánov na našej planéte.

Video: https://www.youtube.com/watch?v=UwVNkfCov1k

Zdroj: http://www.businessinsider.com