Vojna sankcií medzi Ruskom a USA. Záverečná.
Výsledky diplomatickej vojny v roku 2017 sa zapíšu do Guinnessovej knihy rekordov. Výpovede 755 ruských zamestnancov americkej ambasády v Moskve niekoľkonásobne predstihli všetko, čo sa udialo v minulosti.
Doterajší rekord bol z roku 1971, keď vláda jej Veličenstva Kráľovnej Veľkej Británie Alžbety II. vyhostila 105 zamestnancov sovietskeho veľvyslanectva v Londýne, ktorých upodozrievali z nediplomatických aktivít. Ako odvetu vtedajší kremeľskí vládcovia poslali kadeľahšie “len” 18 britských diplomatov.
Rekord vo vyhostení medzi Ruskom a USA bol z roku 1986, vtedy muselo opustiť Washington 50 sovietskych diplomatov. Bola to odpoveď na vyhostenie 30 amerických diplomatov s ”priveľmi širokou náplňou práce”.
Americký prezident, aj keď nerád, Biely dom to zdôraznil v oficiálnom vyhlásení (www.whitehouse.gov/the-press-office/2017/08/02/statement-president-donald-j-trump-signing-countering-americas), podpísal zákon prijatý drvivou väčšinou kongresmanov (419 za, len 3 hlasy proti) a senátorov (98 proti 2 nesúhlasným). Trump to podpísal, ale médiá nezavolal. A bez súhlasu Kongresu a Senátu nemôže na vlastnoručne podpísanom dokumente nič zmeniť. Zahraničná politika, ktorá by mala byť výlučne v jeho kompetencii sa mu vymyká z rúk. Takže nemôže nič urobiť proti sprísneniu limitov objemov a lehôt investícií do ruských ropných a plynových projektov. Odteraz orgány vlády USA môžu uvaliť sankcie na fyzické osoby, ktoré sa zúčastnia na kyberútokoch, korupcii a porušovaní ľudských práv. Americké firmy a súkromné osoby budú môcť poskytovať úvery maximálne na 14 dní, ropným a plynárenským spoločnostiam len na 1 mesiac. Ešte dôležitejšie je to, že sankcie sa môžu týkať aj osôb a firiem, ktoré sa rozhodnú investovať do výstavby ruských exportných potrubí viac ako 5 miliónov dolárov za rok alebo 1 milión jednorázovo, alebo poskytnúť na takéto projekty technológie, zariadenia, servis a inú podporu. To zasiahne aj rusko – európsky projekt Nord Stream 2 a môže viesť k nepríjemnej roztržke medzi medzi EÚ a USA.
Pre Rusko tieto sankcie znamenajú návrat do situácie, ktorú zažíval ZSSR v súvislosti s prijatím takzvaného dodatku Jacksona-Vanika (https://en.wikipedia.org/wiki/Jackson%E2%80%93Vanik_amendment), ktorým sa obmedzovali možnosti úverovania, desaťnásobne sa zvýšili dovozné clá na tovary zo ZSSR a pod. To v konečnom dôsledku v nemalej miere prispelo k pádu komunistického režimu. Tento dodatok, aj keď už stratil svoju opodstatnenosť, platil 36 rokov a zrušili ho až koncom roka 2012. Takže už dnes môžeme s istotou tvrdiť, že vzniknutá situácia pretrvá roky. Rusko môže spadnúť ešte hlbšie do jamy technologického zaostávania, jeho ekonomika stratí značnú časť investičných zdrojov a svet sa už dnes ocitá v ešte väčšej nestabilite ako doteraz. Hoci podľa šéfa Rosnefti Igora Sečina budú mať americké sankcie nielen negatívne, ale aj pozitívne dôsledky (//www.vedomosti.ru/business/articles/2017/08/03/727838-sechin-sanktsiyah). Napriek tomuto sebavedomému vyhláseniu nezabúdajme, že reštrikčné opatrenia voči Rusku prijali okrem USA, EÚ aj Austrália, Japonsko, Kanada, Švajčiarsko a ďalšie rozvinuté krajiny. Je viac než pravdepodobné, že sa negatívne odrazia na ekonomickom stave krajiny, stabilite postavenia jej mocenských elít a aj na životnej úrovni občanov.
Zdroj foto: dreamstime.com
Top comments