Prečo sú „odfláknuté“ Vianoce tie najlepšie: Spoveď matky, ktorá tento rok nepiekla
Je 16. decembra. Podľa Instagramu by som mala mať upečených sedem druhov pečiva, zabalené darčeky v ekologickom papieri s ručne maľovanými menovkami a dom by mal voňať po domácom potpourri zo sušených pomarančov.
Realita?
V dreze je kopa riadu. Okná sú špinavé (a keď zasvieti to nízke zimné slnko, vyzerajú ešte horšie). A jediná „vianočná vôňa“ u nás doma je pripálený toast, ktorý som ráno v zhone nestihla vybrať.
Po minulé roky by som v tomto čase už panikárila. Spala by som štyri hodiny, po nocich lepila linecké a kričala na deti, nech „nezavadzajú, lebo Vianoce musia byť dokonalé“.
Tento rok som urobila niečo radikálne. Rozhodla som sa na to vykašľať. A viete čo? Sú to tie najlepšie Vianoce, aké sme kedy mali.
Moment, kedy mi to došlo
Zlom nastal minulý rok. Štedrý deň. Bola som taká vyčerpaná z týždňového maratónu varenia a upratovania, že som pri večeri takmer zaspala nad kapustnicou. Keď deti rozbaľovali darčeky, necítila som radosť, len úľavu, že „už je to za nami“.
Vtedy som si položila otázku: Pre koho to vlastne robím?
Naozaj moje deti potrebujú 12 druhov koláčov? Alebo potrebujú mamu, ktorá sa s nimi smeje pri pozeraní Sám doma a nevreští, že jej stúpili na čerstvo umytú podlahu?
Môj manifest „Lenivých Vianoc“
Tento rok som zaviedla nové pravidlá. Možno vás pohoršia, možno inšpirujú. Tu sú:
1. Okná počkajú do jari
Ježiško nelieta cez sklo, lieta cez komín (alebo dvere). Jemu je jedno, či sú na oknách šmuhy od detských prstov. A návšteva? Ak príde kontrolovať čistotu mojich okien, môže si vziať handru a umyť ich.
2. Koláče z obchodu nie sú jed
Áno, povedala som to. Kúpila som krabicu hotových medovníkov a lineckého v pekárni. Trvalo to 5 minút. Stálo to 15 eur. Ušetrilo mi to 6 hodín práce, boľavý chrbát a kilo múky rozsypané po kuchyni. A viete čo? Deťom chutia rovnako. Dokonca lepšie, lebo mama pri ich jedení nenadáva.
3. Darčeky v darčekových taškách
Zbohom, zložité balenie do papiera, pri ktorom sa mi vždy minie lepiaca páska. Darčeková taška je geniálny vynález. Vložím, hotovo. Navyše je to eko, lebo tú istú tašku použijeme aj o rok. (Áno, tú so sobom, čo koluje v rodine už od roku 2015).
Čo som získala výmenou za dokonalosť?
Tým, že som znížila latku, stalo sa niečo magické. Vrátil sa k nám pokoj.
Včera večer sme namiesto pečenia hrali Človeče.
Dnes ráno sme sa v pyžamách váľali v posteli do desiatej.
Cítim sa… prítomná.
Vianoce nie sú o výkone. Nie sú súťažou o najbelšiu záclonu ani o najkomplikovanejší zemiakový šalát. Sú o tom, že sa na chvíľu zastavíme.
Takže, milé mamy (a otcovia), ak práve teraz cítite vinu, že nestíhate: Prestaňte.
Nechajte ten prach na poličke.
Kúpte ten šalát v lahôdkach, ak musíte.
Objímte svoje deti.
Pretože o desať rokov si nikto nebude pamätať, či ste mali umyté okná. Ale budú si pamätať, že Vianoce boli časom, kedy bola mama šťastná.
A to je viac než dokonalosť.
Obrázky: AI
Top comments