“Všeľudový” kandidát Putin

Vladimira Putina vlastne prezidentské voľby ani veľmi netrápia. Väčšina ruských aj zahraničných pozorovateľov  o jeho víťazstve nepochybuje. Zásadný problém je vo vzťahu k elitám. Tie už stratili, či postupne strácajú vieru, že Vladimir Putin dokáže zrušením medzinárodných sankcií ochrániť ich majetok, ktorý mnohokrát nadobudli “neštandardným”  spôsobom.

Pre ilustráciu situácie si stačí prehrať video zo stránky rozhlasovej stanice Echo Moskvy. Týchto 50 – 60 nesmierne bohatých a mocných, v Rusku nazývaných Politbyro 2, pochopili, že Putin, ako hlava štátu, je pre nich hrozbou, rovnako pre ich rodiny a tým finančnú aj politickú moc.

Pre Putina to nie je tajomstvo a preto hľadá východisko. Ešte v júli súkromná televízia RBK oznámila, že ruský prezident (s najväčšou pravdepodobnosťou), pôjde do volieb ako nezávislý kandidát.  V Kremli bolo niekoľko porád, kde sa posudzovali plusy a mínusy kandidatúry Putina ako “všeľudového” kandidáta s podporou jeho strany Jednotné Rusko. Podľa zdroja blízkeho kremeľskej administratíve, väčšina považuje za najoptimálnejší variant nezávislú kandidatúru. Podľa hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova rozhodnutie ešte nepadlo. Ale ak sa tak stane, verejne ho pravdepodobne oznámia na Akčnom fóre Všeruskej národnej fronty (proprezidentská spoločenská organizácia), ktoré sa tradične koná koncom roka. Jednotné Rusko bude v tomto prípade hrať len pomocnú úlohu zberateľa podpisov.

Takýto scenár má pre Putina niekoľko výhod. Ako nadstranícky kandidát zablokuje možný zásah nespokojných elít. Zároveň to legitimizuje jeho zvolenie v očiach širokých vrstiev obyvateľstva.

Ale zostáva tu reálna hrozba palácového prevratu, na ktoré je tak bohatá ruská história. Najreálnejšia je zo strany silových rezortov, ktoré v súčasnosti, cez svojich priamych aj nepriamych zástupcov, ovládli značnú časť ruskej ekonomiky. Ale starý harcovník, ktorý dokonale ovláda skryté mechanizmy fungovania moci v Rusku, sa včas poistil. Ešte v apríli minulého roku vytvoril ďalšiu silovú zložku – Národnú gardu Ruska (Rosgvardia) s bezprecedentne širokými právomocami.

A na rozdiel od ostatných bezpečnostných zložiek podlieha bezprostredne prezidentovi Ruska. Na čele tejto 300-tisícovej armády stojí generál Zolotov, dlhoročný Putinov spolupracovník. Má vo výzbroji nielen štandardné ručné zbrane, ale aj tanky, delá, transportné lietadlá a bojové vrtuľníky. Aj ruská armáda podlieha Vladimirovi Putinovi ako jej vrchnému veliteľovi, to má pôsobiť na oponentov dostatočne odstrašujúco.

Čítajte viac: Čo hrozí Putinovi v prezidentských voľbách

Ale Putin má v rukách aj iné, nie menej efektívne, zbrane. Už od roku 2015 sa ruská Centrálna banka veľmi aktívne zaoberá očisťovaním bankovej sféry. Do dnešného dňa bankovú licenciu stratilo vyše 200 bánk, vrátane tých, ktoré patrili do stovky najväčších. Ako vždy Putin jedným úderom zasiahol viac cieľov. Okrem ozdravenia ruského bankovníctva, čo bolo pre upadajúcu ruskú ekonomiku nevyhnutné, upozornil svojich neverných v Politbyre 2, že v jeho rukách je aj kľúč k ich financiám.

Regionálni baróni dostali aj iné výstrahy. Niektorých poslali do dôchodku, ale mnohých buď  vyšetrovali alebo priamo odsúdili za korupciu. Takže Vladimír Putin má zdanlivo predvolebnú situáciu pevne pod kontrolou. Pre dosiahnutie dokonalosti chýbajú dve maličkosti. Obnovenie dôvery západných partnerov a zlepšenie ekonomického zdravia Ruska, ktoré by vzalo mnohé argumenty rastúcemu počtu odporcov v rôznych spoločenských vrstvách.

HLAVNÁ FOTO: Ruský prezident Vladimir Putin. FOTO TASR/AP