Kolíkovanie, kde na hranici Ruska s Ukrajinou bude oko OSN

Podľa návrhu ukrajinskej strany mierové sily OSN, ako ozbrojená ochrana pozorovateľov OBSE,  musí mať prístup nielen na frontovú líniu, ale aj na územia obsadené ruskými separatistami. Aby mohli inšpektorov OBSE sprevádzať kamkoľvek.

V podstate to isté navrhuje aj Rusko, ale prezident Vladimír Putin podmieňuje pohyb tzv. modrých prilieb, teda vojakov pod vlajkou OSN súhlasom vedenia separatistov v Donecku a Luhansku. V praxi by to znamenalo participáciu separatistov na priamych rokovaniach o urovnaní konfliktu. Tí, ale vôbec nepripúšťajú možnosť príchodu ozbrojených síl OSN na rusko – ukrajinskú hranicu. To je pochopiteľné, taká kontrola by odhalila, čo sa v skutočnosti skrýva za „humanitárnou“ pomocou Ruska.

Okrem toho majú obe strany rozdielny pohľad aj na čas, kedy majú byť nasadené jednotky OSN. Ruská strana ho navrhuje až po obojstrannom stiahnutí ťažkých zbraní z frontovej línie. Ukrajina ihneď po zastavení paľby, ale zároveň vylučuje prítomnosť ruských zástupcov na vlastnom území.

Iniciatíva Moskvy má podporu zo strany Nemecka. Minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel v rozhovore pre stanicu N-TV povedal, že „ak by to vyšlo, pre nás by to bol veľký krok na ceste k odvolaniu sankcií proti Rusku“. Ale dôležité je, že Nemecko vystupuje proti účasti zástupcov separatistov na mierových rozhovoroch.

Paríž reagoval oveľa opatrnejšie. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian  pred niekoľkými dňami na brífingu v Moskve vyhlásil, že „my zanalyzujem návrh ruskej strany a pokúsime sa to spojiť s minskými dohodami“.

Tlačová hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA Heather Nauert tlmočila americkú podporu rozmiestneniu mierových síl OSN na celom území konfliktu. USA považuje túto iniciatívu za kľúčovú pre obnovenie celistvosti územia Ukrajiny. Hovorkyňa pripomenula, že USA sú za úplné dodržiavanie minských dohôd, ktoré dnes platia len na papieri.

Myšlienku pozvania medzinárodných mierových jednotiek na Donbas nastolil pred dvoma rokmi prezident Ukrajiny Petro Porošenko. Pôvodne odmietal, aby sa na misii podieľali Rusi, malo ísť o „policajnú misiu“ Európskej únie. Rusko to odmietlo, Európska únia sa stavala k návrhu zdržanlivo. V súčasnosti sa debatuje o účasti mierových zborov OSN. O situácii sa hovorí aj na 72. valnom zhromaždení Organizácie spojených národov, ktorého všeobecná rozprava potrvá do 25. septembra.

Hlavná FOTO: TASR /AP - Príslušníci OBSE monitorujú miesta po skončení bojov na východe 
Ukrajiny. Mierové sily OSN by mali zvýšiť ich bezpečnosť.

OBSE v mieste konfliktu

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe / OBSE (Organization for Security and Cooperation in Europe / OSCE) je najväčšou existujúcou regionálnou bezpečnostnou organizáciou zastrešujúcou 57 krajín, Európy, Kaukazu, Strednej Ázie a severnej Ameriky. Účastnícke štáty OBSE majú rovnaké práva. Aktivitami v oblastiach preventívnej diplomacie, kontroly zbrojenia a odzbrojenia, a postkonfliktnej obnovy prispieva k budovaniu bezpečnostného priestoru. Organizácia má tri platformy, politicko-vojenskú, ekonomicko-environmentálnu a ľudskoprávnu.