Keby sa tie smeti samy triedili!

Slovensko sa vo vlastných odpadoch neutopí. O desať-pätnásť rokov sa však Slovensko môže vo vlastných odpadoch topiť. Obidve tvrdenia sú pravdivé. Ak nie stopercentne, tak z časti určite. Cieľ určený EÚ – ekologicky zhodnocovať najmenej 50% komunálneho odpadu v roku 2020 je zatiaľ medzi Tatrami a Dunajom len ťažko splniteľný.

Zákon o odpadoch z roku 2015 vyšiel z dielne Smeru, ale za jeho uplatňovanie v súčasnosti zodpovedá minister životného prostredia nominovaný Mostom-Híd. Právna norma riešiaca odpad komplexne už musela uzrieť svetlo sveta aj na Slovensku. V západných krajinách EÚ platí desaťročia a susedné Česko ju prijalo po dlhom období diskusií, príprav a skúšok ešte v roku 2001.

Následné vlády potom na čelo envirorezortu najskôr menovali (možno) odborníkov so slabým mandátom, aby ich neskôr vystriedali environmentálni hochštapleri (nezabudnuteľný predaj emisií počas ich ministrovania rezonuje dosiaľ…) alebo politický „štandard“.

Horšia je už len Malta

Slovensko podľa najnovších štatistík Eurostatu recykluje 14,9 % komunálnych odpadov. Je to podstatne menej ako iné východoeurópske štáty – Česko (29,7 %), Maďarsko (32,2 %), Poľsko (42,5 %), či Slovinsko (54,1 %). V EÚ menej ako Slováci recyklujú iba Malťania (6,3 %).

Najvyššie priečky v recyklovaní obsadzujú tradične Nemci (66,1 %), Rakúšania (56 %), Švajčiari (52,7 %) a Holanďania (51,7 %). Tieto štáty sa pričiňujú aj o vysoký priemer EÚ – zrecyklovaného 45 % odpadu. Ide o údaje za rok 2015, zatiaľ najnovšie od Eurostatu.

V roku 2020 by však SR podľa smernice EP mala ekologicky zhodnocovať najmenej polovicu komunálneho odpadu. Preto len ťažko označiť  za úspech, že objem recyklovaného komunálneho odpadu  medziročne výraznejšie poskočilo z 10,3 % v roku 2014.

 

Slovenské zúfalstvo skládkovania

Za optimálne nakladanie s komunálnym odpadom sa považuje recyklácia, za menej vhodné spaľovanie s výrobou tepla či elektrickej energie. Absolútne nevhodné je „ukladanie na skládky“ spojené s dlhodobým rozkladom rôznorodého materiálu. Skládky ohrozujú pôdu, spodné vody a zdravie obyvateľstva. „Každý rok vyprodukujeme na Slovensku takmer dva milióny ton komunálneho odpadu, pričom dve tretiny z toho končia na skládkach (69 %),“ potvrdzuje Tomáš Ferenčák, hovorca Ministerstva životného prostredia SR.

Ťažký mechanizmus ukladá komunálny odpad na skládke Luštek pri Dubnici nad Váhom. Na ňu sa vyváža komunálny odpad štvrť milión obyvateľov zo severu Trenčianskeho kraja. FOTO TASR: Radovan Stoklasa 

 

Dlhé roky sa pritom kritizuje najmä skutočnosť, že súčasný stav spôsobila nízka cena za skládkovanie (4,98 eura až 9,96 eura za tonu odpadu v závislosti od počtu zložiek komunálneho odpadu). Pri tak nízkych cenách platí: Načo sa unúvať s triedením alebo následnou recykláciou, keď vyklopenie netriedenej zmesi na skládku je také lacné a jednoduché?

Otázne poplatky

Envirorezort začiatkom apríla ústami štátneho tajomníka Norberta Kurillu avizoval, že na Slovensku k razantnému zvýšeniu ceny za skládkovanie na úroveň európskych krajín nedôjde. Prvé navýšenie však chce dohodnúť so Združením miest a obcí Slovenska od januára 2018. Kurilla informoval, že spoločne hľadajú „udržateľnú“ úroveň pre postupné zvyšovanie poplatkov. Zatiaľ nie je jasné, na akom kompromise sa dohodnú.

Výška poplatkov za skládkovanie tony komunálneho odpadu je v západoeurópskych štátoch rôznorodá. V niektorých krajinách sa teritoriálne poplatky líšia, v inde sú rovnaké pre celú krajinu. Sú však omnoho vyššie ako tie slovenské. Útechou ostáva, že aspoň pokuty za cezhraničné pokusy odložiť k nám odpad sú vysoké. Zahraničnému kamionistovi za takéto správanie hrozí pokuta do 350-tisíc eur.

Krajina cena za skládkovanie tony odpadu
Francúzsko 20 – 150 €
Belgicko 31,70 – 84 €
Rakúsko 84 €
Fínsko 60 €
Švédsko 55 €
Poľsko 26 €
Česko 20 €
Estónsko 30 €

Posun v odpadovej politike

Za prevratný posun v odpadovej politike sa považuje zákonné zriadenie systému organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). Tie musia od polovice minulého roka uhrádzať zberným spoločnostiam všetky výdaje za zber a odvoz triedeného odpadu na konkrétnom území. Dovtedy zberovkám za triedený odpad platili samosprávy z vlastných rozpočtov. Teda z peňazí občanov.

Z jedenástich OZV je najväčší ENVI-PAK, ktorý uzatvoril zmluvy s vyše 50 percentami slovenských obcí. Druhou najväčšou OZV je NATUR-PACK (40 % obcí  SR).

Od polovice minulého roka všetky výdaje za zber a odvoz triedeného odpadu na Slovensku uhrádzajú zberným spoločnostiam  Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) FOTO: dreamstime.com

 

Dôležitú rolu pri rozložení trhu zohrala skutočnosť, že tieto dve najväčšie spoločnosti mali za sebou vyše desaťročné skúsenosti s triedením odpadov na Slovensku. Ostatné organizácie vznikli až začiatkom roka 2016. OZV spravujú aj riadia skupiny domácich a zahraničných výrobcov prípadne dovozcov – teda producenti obalov. OZV si následne so zberovkami (často dcérske spoločnosti samospráv) alebo samosprávami dohodli sumy za zber (papier, plasty, sklo a kovy) a recykláciu.

Ich povinnosťou je o.i. zabezpečovať zvyšovanie povedomia obyvateľstva o prínosoch triedenia v rámci modernej spoločnosti.

Rovnaký systém dlhé roky úspešne funguje v západoeurópskych krajinách, aj v Česku. V niektorých z nich sú na trhu dve alebo viac súperiacich OZV, v iných ako napr. v ČR, iba jediná.

Väčšie mestá ušetrili státisíce

„Už rok obce z poplatkov vyzbieraných od obyvateľov financujú iba zber a odvoz zmesového, teda nevytriedeného komunálneho odpadu,“ informuje Silvia Nosálová, riaditeľka pre komunikáciu a marketing v spoločnosti ENVI–PAK. „Čím viac odpadu obyvatelia vytriedia, tým menej zmiešaného odpadu poputuje na skládky, a teda o to menej musia obce platiť. Nami zazmluvnené obce napríklad takto od júla 2016 do júna 2017 zvýšili podiel triedeného odpadu o 8,2 % a my sme za triedenie vyplatili približne 18 miliónov eur.“

Jednotlivé samosprávy teda už nemusia vynakladať svoje financie vyzbierané od obyvateľov na likvidáciu vytriedených komunálnych odpadov. Napríklad vo Vranove nad Topľou v druhom polroku 2016 (po začiatku platieb zo strany OZV) ušetrili takto 41-tisíc € a v Liptovskom Mikuláši stotisíce eur. Veľké mestá s vyššími objemami vytriedených materiálov šetria ešte vyššie sumy. Žiadne z nich však poplatky účtované občanom nevracalo. Podľa vlastného uváženia ich minuli napr. na zabezpečenia nákupu odpadových nádob pre biologický odpad, prípadne na nákup kontajnerov zapustených do zeme. Táto zmena financovania triedenia ani jednu obec či mesto nemotivovala znížiť poplatky obyvateľstvu za zber „smetí“.

Prijatie a modifikácie zákona o odpadoch z roku 2015 často sprevádzajú protesty. FOTO TASR: Michal Svítok

Envirorezort zatiaľ voči OZV nezasiahol

Aj keď zákon predpokladal, že nový systém bude fungovať, objavili sa na trhu nové „čudné“ praktiky. Niektoré OZV stanovili za preplácanie vytriedeného odpadu aj niekoľkonásobne nižšie sadzby, ako je priemer na trhu (v SR či v Európe). Takýto spokojní výrobcovia (dovozcovia) odpadov cez „svoje“ OZV zazmluvnili určitý malý počet vybraných samospráv s nižším počtam obyvateľstva. Prečo tieto obce dali prednosť niekomu, kto im platí menej, ako by mohli získať, ostáva otázkou. Výsledkom je, že v nanovo vytváraných trhových vzťahoch ostala spokojná aj časť nedostatočne platiacich výrobcov (cez vlastné OZV). Pravým menom sa takému správaniu hovorí parazitovanie, ktoré ohrozuje funkčnosť celého systému a zmysel triedenia!

Okrem neho sú však známe aj prípady oneskoreného odvádzania platieb obciam a mestám či nulové investovanie napríklad do osvety obyvateľstva.

Kontrolu má v rukách Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré pridelilo autorizácie jednotlivým OZV. Môže ich trestať vysokými pokutami, až odňatím licencie. Po trestoch však envirorezort zatiaľ nesiahol. Pokračujú správne konania voči šiestim OZV,“ informuje hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák . „A pripravujeme aplikačnú novelu,  je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. V nej plánujeme zaviesť  dozorný orgán v organizácii, v ktorom bude zastúpený štát a samotní výrobcovia.“

O prvom správnom konaní voči OZV informoval envirorezort už v októbri 2016. Bližšie informácie ale dosiaľ odmieta poskytnúť.

 „Postupne skontrolujeme všetkých 11 OZV,“ dopĺňa Jarmila Ďurďovičová, hlavná inšpektorka útvaru Inšpekcie odpadového hospodárstva na Slovenskej inšpekcii ŽP. „Mohlo by to byť ukončené do konca roka.“

Najlepšie je plasty nepoužívať

Viaceré opatrenia na zníženie produkcie odpadov sa do systému zavádzajú novelami zákona o odpadoch. Jedným z nich je aj spoplatňovanie igelitových tašiek od roku 2019. Väčšina hypermarketov a supermarketov na Slovensku ich však už teraz neposkytuje zadarmo. Obchodníci ale ponúkajú bezplatne malé jednorazové mikroténové vrecká, používané napr. pri nákupe pečiva, ovocia či zeleniny. A tak produkujú ešte vyššiu plastovú záťaž ako tašky.

Znečistená priehrada Ružín I. v okrese Košice – okolie. Odpad sa hromadí pri hrádzi najmä po búrkach. Podstatnú časť tvoria najmä plastové fľaše a odpadky odhadzované ľuďmi priamo do vodných tokov v povodí Hornádu. FOTO TASR: František Iván

 

„Je potrebné celkovo zmeniť myslenie ľudí a ukázať im, ako plastové tašky nepoužívať vôbec a čiastočne zredukovať používanie vreciek,“ doporučuje Silvia Nosálová z ENVI –PAK-u. Ako spresňuje ďalej, „zbytočnej tvorbe odpadu sa dá predchádzať napríklad tiež používaním plátených tašiek. A ani jednotlivé druhy ovocia či zeleniny nie je potrebné kupovať zabalené do viacerých sáčkov, stačilo by ich vložiť do košíka a odpad netvoriť.“

Problémom je, že lacnú a jednoduchú plátenú tašku či sieťovku, v slovenských supermarketoch nekúpite. Možno najskôr tak na trhu od Vietnamcov!

So zaujímavým príkladom prišlo Francúzsko, vláda vyhláškou zakázala používať malé mikroténové vrecká pri vážení ovocia a zeleniny, aj pri pultoch so syrmi a rybami. Rozhodnutie však skomplikovalo dodržiavanie hygienických pravidiel predaja. Podobných príkladov a ich lepších či horších osudov v praxi eviduje svet tisícky.

Triediť nebudeme…a vlastne načo?

Dnes v mnohých oblastiach napríklad západného Slovenska zvládajú domácnosti triedenie komunálnych odpadov lepšie ako na strednom, nehovoriac o východnom Slovensku. Odborníci sú presvedčení, že systém triedenia je v princípe dobre nastavený, treba ho len doladiť novelami. Podľa nich úspešnosť triedenia (a následnej recyklácie vytriedeného odpadu) závisí predovšetkým od ľudí samotných, od ich kultúrnosti, od ochoty aktívne a dobrovoľne sa zapojiť do riešenia problematiky komunálnych odpadov.

Nájdu sa jedinci, ktorí oddeľujú v odpade zo svojej domácnosti nielen papier, plasty, sklo, bioodpad, kovy, ale aj vypálené tuky, elektrospotrebiče, batérie a ďalšie materiály. Niektoré špeciálne odvážajú na zberné dvory, opotrebované oleje na benzínové pumpy, batérie do elektro obchodov. Dokážu tak znížiť svoju produkciu zmesových odpadov len na 4 percentá pôvodného množstva.

FOTO: dreamstime.com

Stovky či tisíce iných ale vynášajú do zmesového kontajnera všetko, vrátane napríklad poloprázdnych fliaš s chemikáliami. A žiadny argument či pocit studu ich nepresvedčí, aby postupovali inak. Rozhodne nie „mudrovanie“ typu, že zmesový odpad skončí kdesi na skládke, v lepšom prípade (ak žijú v okolí Bratislavy alebo Košíc ) v niektorej z dvoch slovenských spaľovní.

Nahnevaní obyvatelia sú často „spravodlivo“ rozhorčení, že im smetiari pristavili pred dom iba zmesový kontajner a ostatné nádoby na špecializované triedenie až o dvesto metrov ďalej! A to majú behať so starým rádiom kdesi na zberný dvor? „Žiadne také,“ bránia sa. „Platíme si za smeti? Platíme. Čo ešte chcú?!“

Psychológovia i sociológovia uvádzajú, že to chce trpezlivosť. Ďalší odborníci pripomínajú doladenia a dovybavenia napríklad zbernými nádobami.Zmena si podľa nich vyžiada roky času. Podobne sa to roky učili a dosiaľ učia triediť Česi s náskokom pred Slovákmi.

Deti učiteľmi rodičov a starých rodičov

„Podľa nás sú ideálnymi učiteľmi deti, ktoré dokážu vychovať rodičov aj starých rodičov,“ tlmočí názor envirorezortu hovorca Ferenčák.

Ak raz dievča alebo chlapca v škôlke či na základnej škole naučíte, že papier patrí do modrého kontajnera a rodič alebo starý rodič ho vyhodí niekde inde, je pravdepodobné, že dieťa dospelého odkontroluje,“ dopĺňa S. Nosálová z ENVI-PAK-u. „Pritom ono samé už do konca života bude triedenie pociťovať ako prejav zodpovednosti voči spoločnosti i sebe samému, ale najmä sa ho naučí vnímať ako prirodzený a samozrejmý spôsob sociálneho správania sa.“

Základom pre lepšiu budúcnosť je naučiť mladých netvoriť zbytočný odpad. FOTO: dreamstime.com

ENVI-PAK napríklad školí pedagógov v obciach, podobne ako to robili dlhé roky napríklad v Rakúsku. Inštruuje, vybavuje pomôckami, aby s výchovou pokračovali pri žiakoch. Ako zdôrazňuje Nosálová, „dieťa skôr ako dospelý človek pochopí, že pre prírodu je najlepšie žiaden odpad netvoriť, a ak človek už nejaký vyprodukuje, tak ho bez zbytočného zamýšľania aj vytriedi.“

 

Ako netvoriť odpad

1. Nakupujte len to, čo potrebujete

 

Ešte pred vstupom do supermarketu popremýšľajte, čo doma chýba. Napíšte si zoznam. Ten je zárukou, že nenakúpite potraviny, ktoré možno vôbec nebudete potrebovať. Uprednostnite nákupy v menších množstvách. Ani chladnička či špajza nezaručia, že po čase čosi znehodnotené nevyhodíte.

 

2. Uprednostnite málo obalov

Iba nízke percento ľudí nakupuje na trhoch alebo v online obchodoch, ktoré predávajú ovocie, zeleninu, obilniny, strukoviny a podobne prakticky bez odpadov. Väčšina uprednostňuje supermarkety či menšie predajne, v ktorých je zelenina napr. na plastovej miske v celofáne. Aj jablká, pomaranče a pod. si možno zabaliť do jedného vrecka nie do viacerých (lístočky s cenami nalepí naň). Pri výbere potravín, keksov aj pracích prostriedkov možno voliť  malé či veľké balenia.

 

3. Do obchodu s taškou alebo košíkom

Spomeňte si na zvyk starých materí, ktoré chodili do obchodov s plátenými taškami, sieťkami alebo košíkmi. Ak to myslíte s minimalizáciou odpadov vážne, nasledujte ich.

 

 

4. Ak napriek dodržaniu týchto pravidiel odpad vytvoríte (buďte si istí, že sa vám to stane), trieďte ho!

FOTO: dreamstime.com

Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk


Súvisiace články
Vitajte!