JIŘÍ  CÍSLER : „Voženílek aj Belányi“

Keď Československá televízia začala vysielať v roku 1980 seriál  INŽINIERSKA ODYSEA, diváci sa tešili. Išlo o ďalší z projektov Jaroslava Dietla, ktorý bol v tom čase najúspešnejším autorom a niektoré jeho seriály sú populárne dodnes. Najmä NEMOCNICA NA KRAJI MESTA (1977). Tentoraz išlo o príbeh troch spolužiakov – čerstvo promovaných strojárenských inžinierov, s vynikajúcim hereckým obsadením. Hlavné postavy stvárňovali skutočné hviezdy – najväčší sympaťáci tej doby. Jaroslav Satoranský, Petr Kostka a Michal Dočolomanský.

V tom čase nikto netušil, že skutočnou hviezdou seriálu sa stane niekto celkom iný. Malý chlapík s lišiackym výrazom tváre a vysoko posadeným, trochu zachrípnutým hlasom. Muž v zrelom veku, päťdesiatnik, o ktorom takmer nikto netušil, že existuje. Objavil sa iba v štyroch častiach trinásťdielneho seriálu, ale jeho intrigánsky konštruktér pletacích strojov, ing. Voženílek, učaroval všetkým.

Keď sa o tri roky neskôr objavil v kinohite a následne v štvordielnom seriály, ktorý nadšene prijali diváci aj kritika, v Jakubiskovom epose TISÍCROČNÁ VČELA (1983) ako pomaďarčený liptovský zeman Belányi, jeho hviezda zažiarila naplno. Filmový a televízny svet objavil Jiřího Císlera! 

Iba pár ľudí z českej umeleckej branže vedelo, že malý, ortuťovitý chlapík, temperamentom pripomínajúci Funésa, má v roku 1980 za sebou bohatú tridsaťročnú divadelnú prax!

Jiří Císler sa narodil 4. februára 1928 v Českých Budějoviciach, do rodiny krčmára. Jeho matka pochádzala z Ukrajiny, ale v žilách jej údajne kolovala poľská, maďarská a kirgizská krv. A keďže otec, rodený Chod, razil heslo: „Hospoda je jistota – jíst a pít se musí v každém režimu“, Jiří absolvoval Obchodnú akadémiu a vyučil sa za čašníka. Od malička ho to však ťahalo k hudbe, predovšetkým k hre na husle. Už v roku 1947 sa objavuje v orchestri Juhočeského divadla v Českých Budějoviciach. Účinkuje nielen ako muzikant, ale začína aj spievať a hrať, predovšetkým v operetách.

Císlerov široký dramatický talent si všíma neskoršia veľká postava českého divadelníctva, režisér a herec Miroslav Macháček. Bol to on, kto začal mladého hudobníka obsadzovať do činoherných úloh a ako správny mentor ho zasvätil aj do réžie. Jiří Císler vydržal v rodných Budějoviciach dlhých trinásť rokov a v roku 1960 odchádza na svoj prvý pražský angažmán do Hudobného divadla Na Fidlovačke.

Roky 1960 – 70 znamenajú preňho obdobie kočovania. Po sezóne Na Fidlovačke odchádza do Východočeského divadla v Pardubiciach, odtiaľ do Mladej Boleslavy, opäť do Pardubíc, a keď konečne zakotví v pražskom ABC, prichádza rok 1968 a normalizácia, ktorá ho zbaví stáleho angažmánu.

 Císler nachádza útočisko v Ústí nad Labem, v maloformistickom Kladivadle, a, ako sa zdá, cíti sa tu dobre. Prostredie malých nezávislých scén, s výraznými autorsko – interpretačnými možnosťami mu vyhovuje. Píše komické skeče, skladá kabaretné pesničky, hrá. V roku 1971 prijíma ponuku Jiřího Suchého a sťahuje sa do slávneho Divadla Semafor. Ako režisér sa podieľa na realizácii troch najúspešnejších inscenácií tohto obdobia. Predstavenia KYTICE, ELEKTRICKÁ PUMA a KDYBY TISÍC KLARINETŮ, dlhé roky vypredávali sály po celom Československu. Císler v Prahe zostáva natrvalo. Na chvíľu pôsobí v divadle Ateliér, aby nakoniec našiel domov v ďalšom malom ale slávnom súbore, Činoherný klub.

V herecky a režisérsky silnom kolektíve pôsobil Císler dvanásť rokov. Do „Činoheráku“ nastupuje v pravý čas. Po dlhej stagnácii, zavinenej normalizáciou, prichádzajú v roku 1978 do súboru noví, výrazní herci. Okrem Císlera Oldřich Vízner, Rudolf Hrušínsky ml., Jana Švandová a Petr Nárožný. A s nimi mladý režisér Ivo Krobot a Císlerov divadelný mentor, Miroslav Macháček.

To sa však už blížia Císlerove „zlaté časy“. Na prahu päťdesiatky stvárňuje (spolu s Nárožným), svoju životnú divadelnú rolu v inscenácii Zukmayerovho HAJTMANA Z KOPNÍKU (1978), r. Jiří Smoček, ktorej záznam odvysielala ČST. Práve v tom čase dostáva pozvanie od režiséra E. Sokolovského, do seriálu INŽINIERSKA ODYSEA…

Legenda tvrdí, že Voženílka mal pôvodne hrať iný člen „Činoheráku“, Josef Somr. Ten, kvôli pracovnej zaneprázdnenosti odporučil svojho nového kolegu. Stalo sa, a diváci uvideli v úlohe slizkého konštruktéra suverénneho, v najmenšom detaile precízneho, napriek tomu totálne neznámeho herca. Jiří Císler sa stal zo dňa na deň československou televíznou hviezdou!

Umelcovi, ktorí zbieral skúsenosti a trpezlivo čakal, zmenil tento normalizačný a dnes už zabudnutý seriál život. Úlohy ktoré prišli, vychádzali z typu postavy, ktorá Císlera preslávila. Herec bravúrne stelesňoval najmä intrigánov, horlivých byrokratov a snaživých hlupákov.

Vo filme debutoval už v roku 1962. Ako cyklistický pretekár v zabudnutom filme zabudnutého režiséra Karla Ondříčka, POSLEDNÁ ETAPA. Na svoju druhú príležitosť čakal osem rokov. Karel Kachyňa ho obsadil do úlohy eštebáka Standu, v skvelom politickom trilery UCHO (1970). Film, spolu s Císlerovým výkonom, skončil na dlhých devätnásť rokov v trezore…

Jiří Císler nakrútil jedenásť celovečerných filmov. Okrem TISÍCROČNEJ VČELY, najväčší úspech zaznamenal vo vtipnej rozprávke R. Cvrčka, ZA HUMNY JE DRAK (1982). Za úlohu cholerického, popleteného kráľa získal Cenu detského diváka na XV. prehliadke filmov pre deti v Ostrově nad Ohří. Zaskvel sa ako major Armády spásy v komédii ANDĚL S ĎÁBLEM V TĚLE (1983), r. V. Matějka. V trpkej komédii SAMOROST (1983, r. O. FUKA)  bol ako úplatný docent patológie partnerom Milana Lasicu. A naostatok treba spomenúť aj výraznú epizódu ochotníckeho režiséra Čermáčka v sympatickej tinedžersko-socialistickej komédii JAK SVĚT PŘICHÁZÍ O BÁSNÍKY (1982), r. D. Klein.
Televízia bola k Jiřímu Císlerovi oveľa štedrejšia. Počas svojej mediálnej kariéry, ktorá trvala sotva dvadsať rokov, nakrútil štyridsaťdva televíznych filmov a inscenácií, a účinkoval v šestnástich TV seriáloch. K tomu treba pridať množstvo detských rozprávkových pásiem a zábavných programov. Medzi najpopulárnejšie kabarety v osemdesiatych rokoch patrila SEŠLOST, kde hral, spieval a skladal pesničky s moderátorom Luďkom Nekudom.

Z televíznych filmov treba spomenúť Kachyňovu adaptáciu románu Oty Pavla ZLATÍ ÚHOŘI (1979), kde Císler stelesnil porybného. Hlavnú postavu podvodníka, v spoločnosti komikov ako Kaiser, Lábus a Konvalinková, stvárnil v komédii VELKÁ SÁZKA NA MALÉ PIVO (1981, r. V. Hrubín). Z Císlerovej TV filmografie sa vymyká dvojdielny film režiséra Petra Kolihy, PROCES S VRAHY MARTYNOVÉ (1988). Jediný raz, kedy obsadili Jiřího do tzv. „protitypovej“ postavy vo vážnej justičnej dráme.
Zo seriálov, v ktorých účinkoval, dostal najväčší priestor v NÁVŠTEVNÍKOCH (1983, r. J. Polák), v postave riaditeľa hotela.

Ako kuriozitu možno spomenúť záskok J. Císlera za F. Filipovského, ktorý nečakane zomrel počas dabovania filmu L. de Funésa, JO!, ktorý sme mohli vidieť až po roku 1989.
V roku 1990 Císler opúšťa Činoherní klub a zakladá tzv. Hravé divadlo. Ide o prvú súkromnú divadelnú scénu vo vtedajšom Československu. Jej existencia sa obmedzila na jedinú sezónu. Príčina? Jiří nezvláda funkciu majiteľa, riaditeľa a manažéra. A čo je najhoršie, objavujú sa nečakané zdravotné problémy…
Císler začína nápadne chudnúť a počas predstavení mu vypadávajú texty. Kolegovia ho podozrievajú z alkoholizmu ale pravda je iná. Herec, aj verejnosť sa o nej dozvie až o niekoľko rokov…
„Jiří neměl rád lékaře,“ spomína jeho druhá žena Magdaléna. „A když, tak jenom  na představení, nebo v bufetu. Proto se tak pozdě přišlo na to, že je nemocen.“

S Jiřím Císlerom som sa stretol v r. 1995, počas výroby zábavnej relácie ČO DOKÁŽE ULICA? Vtedy šesťdesiatsedem ročný umelec ma požiadal o láskavosť: „Promiňte, pane kolego, ale já jsem vážně nemocen,“ povedal mi s úsmevom. „I když to zatím není vidět.“
Císler si počas nakrúcania položil na stôl papierik, na ktorom mal poznačených niekoľko veselých príhod a zážitkov. Bál sa, že na ne zabudne. Rovnaký papierik som mal na stole aj ja. A to som bol takmer o tridsaťpäť rokov mladší!
Naposledy sa Jiří Císler objavil na obrazovkách v roku 1998, v neúspešnom českom hororovom seriály MOTEL ANATHEMA, r. J. Kos. Tí, ktorí ho videli, tvrdia, že išlo už iba o tieň niekdajšieho majstra…Herec v tom čase už takmer desať rokov bojoval s Alzheimerovou chorobou, ktorá ho v roku 2000 totálne vyradila z verejného života.

„Jiří bojoval proti depresi alkoholem,“ prezradila Magdaléna, ktorá s ním prežila zvyšok života. „Nejvíc ho bolel odchod nejbližších přátel. Tehdy proklínal celý svět a pil celý týden.“
Kolegovia naňho spomínajú ako na vtipného a sarkastického človeka s povahou introverta. Do politiky sa veľmi nemiešal, ale mocní ho nemali radi. Tak, ako každý herec, ktorý dokáže rozosmiať publikum a ktorého publikum miluje, im bol podozrivý.
Jiří Císler bol dvakrát ženatý. S prvou manželkou Boženou mal dve dcéry – dvojičky. Druhá manželka Magdaléna, herečka a tanečníčka, sa oňho starala do posledných chvíľ. Herec, režisér, scenárista, muzikant a hudobný skladateľ Jiří Císler zomrel v Prahe, 17. apríla 2004. Tohto roku, 4. februára, by sa dožil deväťdesiatich rokov.