Čo hrozí Putinovi v prezidentských voľbách

Napriek tomu je predvolebná kampaň V. Putina v plnom prúde. Svedčia o tom početné verejné vystúpenia a stretnutia prezidenta, ktoré vysielajú všetky celoštátne televízie. Náhoda nie je ani to, že štvordielny dokumentárny seriál o Putinovi, od svetoznámeho amerického režiséra Olivera Stona, mal premiéru 19. júna na najsledovanejšej televíznej stanici 1TV v hlavnom vysielacom čase, čiže ihneď po večerných správach.

Jednotné Rusko ako záruka prehry

Jedným z mála rizík možnej Putinovej prehry je ním založené Jednotné Rusko, pilier jeho vertikálnej mocenskej štruktúry. Strana, na čelo ktorej postavil Dmitrija Medvedeva, stráca v posledných rokoch podporu.

Sociológovia si všimli jednu zaujímavú tendenciu, čim aktívnejšie strana vedie volebnú kampaň,  tým má horšie výsledky. Aj preto sa dá predpokladať, že Jednotné Rusko navrhne kandidatúru Putina, ale v predvolebnej kampani bude jej účasť minimálna. A hlavnú ťarchu organizácie a realizácie predvolebnej kampane bude niesť Sergej Kirijenko, prvý zástupca hlavy prezidentskej administratívy, ktorý už začiatkom tohto roka prijal do úradu 11 nových poradcov .

Hrozba? Mocenské elity

Súčasné mocenské elity vznikli a upevnili si svoje postavenie počas tučných rokov, keď ceny ropy a iných surovín boli boli niekoľkonásobne vyššie a hojne plnili štátnu pokladnicu.

A štát štedrou rukou podporoval rôzne záujmové skupiny. Za posledné tri roky sa však situácia radikálne zmenila. V roku 2014 prudko poklesli ceny na ropy z viac ako 100 dolárov za barel na súčasných približne 50 dolárov. Obrovské sumy sa minuli na športové megaprojekty akými boli ZOH v Soči a budúcoročné MS vo futbale a vojny – avantúra na Kryme, vojna s Ukrajinou a účasť v sýrskom konflikte.

A čo je ešte horšie? Sankcie, ktoré sa osobne dotkli ruských mocných – ľudia z najbližšieho okruhu Vladimíra Putina stratili možnosť cestovať na Západ, mnohým zhabali majetok, zmrazili účty. Ich obchodno – priemyselné impéria stratili prístup k západným finančným trhom a technológiám. Nádeje, vkladané do Trumpa sa ukázali ako márne, sankcie sú ešte prísnejšie.

V tejto situácii ruské elity, ktoré majú súkromné záujmy vždy na prvom mieste, nevyhnutne začínajú hľadať východisko zo slepej uličky. Môže ním byť aj zmena politickej paradigmy. A tá nie je možná s Putinom pri moci. Ruský prezident si to uvedomuje a hľadá riešenie, ktoré by elity uspokojilo a umožnilo by mu zostať pri moci.

Druhá hrozba? Médiá a Navaľnyj.

Aj keď sa Putinovi podarilo dostať tlač a televíziu pod totálnu štátnu kontrolu, aj tak mu monopol neprináša želané výsledky. Kvôli internetu a sociálnym sietiam, kam prešla väčšina bývalých čitateľov a divákov, a najmä mládež (už  s volebným právom).

Rozdrobená opozícia, potláčaná brutálnym prenasledovaním úradov, má napriek tomu  ozajstného lídra, ktorým je mladý ambiciózny politik Anatolij Navaľný. Ten predstavuje ďalšie riziko pre ruského prezidenta. Vladimír Putin je zvyknutý na slabučkých protikandidátov, ktorých si zvykol často sám dosadiť. Okrem toho bytostne neznáša otvorené politické debaty a nikdy sa na nich nezúčastňoval. Ale na druhej strane chápe, že 10 – 30% voličov, ktorý podporujú Navaľného, nemusia uznať legitimitu jeho zvolenia. A to by len zvýšilo napätie v spoločnosti a mohlo viesť k nepredvídateľným následkom.