Stopárov sprievodca svetom oblekov
Kamarátova alebo nebodaj vlastná svadba, pohreb, pohovor, biznis. To sú v skratke všetky príležitosti, pri ktorých muž v týchto končinách Európy oblečie na seba oblek. Obvykle bez toho, aby sa nad tým aspoň povrchne zamyslel. Túto aktivitu, podobne ako výber doplnkov a vyčistenie obuvi rád prenechá osobe s chromozómom Y.
Pritom z pohľadu osôb XY má muž v obleku, podotýkam dobre padnúcom, nejaké to plus naviac. To však závisí od toho, či sa v ňom cíti pohodlne, či na ňom nemá oblečenú vetrovku, a nechová sa ako arogantný hulvát.
U kvádra, ktoré má v zložení vrchnej látky alebo podšívky PES, je dôležitý snáď len jediný detail, a to kvalita zvoleného antiperspirantu. Bez toho ostatné accesoires idú bokom, rovnako znalosti o tom, ktorý gombík zapnúť, aká je správna šírka ramien, či dĺžka rukávu a nohavice.
O nejaký ten schod vyššie stoja na pomyslenom rebríku medzi Bohušom a Jamesom tí, ktorí sú ochotní zakúpiť si kvalitný konfekčný oblek, a ten si v prípade potreby, čo je odhadom u 9 z 10, dajú upraviť. Pozor, to sa dá len vtedy, keď je rozdiel jednotlivých parametrov postavy oproti veľkostnej tabuľke max 3 cm smerom dolu a aj to nie u všetkých oblekov. Možnosť úprav zvoleného modelu však nemožno posúdiť od oka. To treba vedieť, a chromozóm Y sám o sebe nemusí stačiť.
Nie je pravda, že dnes módne úzko strihané jednoradové obleky s úzkymi nohavicami pristanú len štíhlym mužom, aj páni strednej postavy sa v nich môžu cítiť dobre. Obvykle vtedy, keď si nezvolia model o číslo menší, aby boli sexi, štíhli a nepôsobili tlsto. Hodí sa vedieť, že čím menej anorekticky jedinec vyzerá, tým širšiu klopu saka by mal voliť.
Ak má byť oblek jediným svojho druhu v skrini, potom nech je čierny.
Okrem toho, že je to farba vhodná na drvivú väčšinu príležitostí (okrem každodenného biznisu) dokonale tým vyjadrí svoj smútok z osamelosti v partii riflí, tričiek a lamberjack zateplených košieľ. Naviac je vhodná aj pre etiketových ignorantov, pretože sa netreba zaoberať farbou doplnkov. Čierne topánky a ponožky, biela košeľa, hotovo. Spomínať základné hygienické pravidlá osôb a obuvi hádam nie je potrebné.
Muž, ktorý sa z nejakého dôvodu rozhodne nosiť obleky aj na bežné nosenie, a na Slovensku to musí byť zrejme zrážka s meteoritom, zaobstará čiernemu kvádru kolegov, najlepšie vo farbe modrej či sivej, odtieňov skôr tmavších. K tým si už môže trúfnuť na farby ako u košieľ, tak aj u topánok či ponožiek.
Páni, ktorí nedisponujú konfekčnou postavou a tých svojich 15 hodín v práci nechcú v nepohodlnom a zle padnúcom obleku pretrpieť, obchody s hotovými oblekmi vynechajú. Zamieria priamo do pánskeho salónu a dajú si oblek ušiť. Nemusí to byť hneď bespoken (čítaj bispoukn) teda oblek vykreovaný priamo na postave. Jude Low alebo Colin Firth by vedeli rozprávať o únavnom popíjaní šampanského na nekonečných skúškach. Príjemný kompromis je MTM (made to measure) kde si budúci nositeľ vyberie už existujúci strih obleku a ten mu potom upravia na mieru. Detaily ako vrecká, klopy, podšívka, rozparky či gombíky si môže potom vybrať podľa vlastného ne/vkusu, alebo si nechať poradiť. Netreba ísť rovno do Londýna, salóny a podľa referencií vcelku dobré, sú aj v Bratislave, Viedni či Prahe.
Foto: dreamstime.com
Top comments