Tajomstvá Kremľa: Diamantový fond

Cárske insígnie, koruny, žezlá, jablká, najvyššie rády – zahraničné i domáce, diadémy, náhrdelníky, medailóny, tabatierky, náramky, prstene, vzácne drahokamy a iné cennosti uložili do osobitných miestností. Kľúče od nich mali len traja najvyššie postavení dvorní hodnostári (Kamer-kolégium). Práve vtedy sa súčasťou ruštiny stalo slovo „regalii“ (regálie, insígnie). Toto nariadenie striktne dodržiavali aj Romanovci, a tak sa zbierka neustále rozrastala.

Zo začiatku sa štátne cennosti ukladali v osobných miestnostiach cára, neskôr, keď bol dokončený Zimný palác (1762), bola Diamantová komnata premiestnená do jeho útrob. V roku 1914, na začiatku Prvej svetovej vojny, kolekciu súrne a v tajnosti prepravili do Moskvy a uložili v suteréne Kremeľskej Zbrojnice (Oružejnaja palata). Tam poklady nevyčísliteľnej hodnoty bez ujmy prežili revolúciu a roky Občianskej vojny. Len v apríli 1922, keď začali pracovať vedecko – umelecké komisie expertov a hľadali cenné artefakty s tým, že ich chceli predať na Západ, objavili aj bedne so štátnymi klenotmi, ktoré boli ukryté pod množstvom iných vecí evakuovaných z Petrohradu. V tom istom roku Vladimir Lenin podpisuje výnos (dekrét) o vytvorení Štátneho fondu (Gosudarstvennoje chranilišče cennostej alebo v skratke Gochran) registrácie a úschovy drahokamov a drahých kovov, kam popri predmetoch úžitkového umenia zaradili aj Diamantový fond.

Rozpredaj klenotov na Západ

Komunistické Rusko nemalo prístup k medzinárodným úverom, tak boľševici začali vo veľkom rozpredávať cirkvi na Západ, firmám i súkromným osobám, skonfiškované umelecké predmety a drahokamy.

V špeciálne zriadených laboratóriach z unikátnych klenotov vytrhávali drahokamy a zvlášť sa predávali diamanty, zafíry, rubíny, smaragdy, perly a drahé kovy. V roku 1925 prepukol škandál. Na aukciách v Amsterdame, Antverpách, Berlíne a Londýne boli vystavené korunovačné klenoty dynastie Romanovcov. Boľševická vláda ich stiahla, ale obchody to nezastavilo. V roku 1926 predali takmer 9 kilogramov šperkov a drahokamov z Diamantového fondu britskému starožitníkovi za 50 tisíc vtedajších libier. Ten ich obratom predal aukčnému domu Christie’s, ktorý ich rozpredal v roku 1927 a ich ďalší osud nie je známy. Z času na čas sa niektoré kusy anonymne ponúkajú na predaj. Len pre ilustráciu, koľko toho stihli boľševici speňažiť. V roku 1925 mala kolekcia Diamantového fondu 773 predmetov, dnes z nich zostalo len 114 kusov.

Výpredaje sa skončili až roku 1936. Ale aj neskôr sa občas predávalo. Za Brežneva predali jeden briliantový súbor šperkov, v roku 1989, za Gorbačova, na aukciách predali historické a veľmi drahé ikony. Zároveň treba dodať, že od 50-tych rokov sa na základe nariadenia vlády, do fondu ukladali všetky Jakutské diamanty a iné drahokamy nad 50 karátov a veľké zlaté a platinové nugety s hmotnosťou až do 11 kilogramov. V roku 1967 otvorili v Kremli stálu expozíciu Diamantového fondu.

Expozícia

Výstava zaberá dve veľké sály na prízemí Zbrojnice. V prvej sú unikátne klenoty, vyznamenania, drahokamy, polodrahokamy a šperky súčasných ruských majstrov. Druhá sála je venovaná historickým pokladom.

Pokračovanie na budúci víkend.