Nenápadní slovenskí vynálezcovia, ktorí zmenili svet

Johannes Gutenberg, Leonardo da Vinci alebo Alexander Fleming sú vynálezcovia, ktorých pozná celý svet. Málokto však vie, že aj Slovensko má géniov, ktorí svojimi prevratnými objavmi výrazne ovplyvnili náš každodenný život. Reč je o Slovákoch, ktorí napriek tvrdeniam ostatných, že to je nemožné, dokázali, že to možné je. Vďaka tomu si môžeme večer po práci pozrieť dobrý film, počúvať rádio alebo si zatelefonovať.

Svetu dal padák, neváhal skočiť z 15-poschodovej budovy

Prelom vo vojenstve priniesol začiatkom minulého storočia patent Štefana Baniča, ktorým bol padák fungujúci na princípe dáždnika. Banič odišiel pre zlé životné podmienky na Slovensku žiť a pracovať do Pensylvánie, kde robil v strojárskej továrni. Tu sa stal v roku 1912 svedkom leteckej dopravnej nehody, ktorá ho viedla k vybudovaniu prototypu padáka. O padáku a možnosti lietať snívali mnohí iní vynálezcovia, napríklad aj Leonardo da Vinci, avšak nikto ho nezostrojil v praktickej podobe. Svoj vynález si nechal zaregistrovať v USA a patent dostal v auguste v roku 1914. Pred 113 rokmi. Zaujímavosťou je, že svoje riešenie predviedol osobne pred členmi komisie Patentového úradu a letectva USA, keď skočil z 15-poschodovej budovy vo Washingtone. Bolo to veľmi nebezpečné, pretože Banič mal konštrukciu upevnenú okolo hrudníka. Padák sa otváral pomocou zariadenia umiestneného v osi padáka. K hrubému plátnu bola pripevnená sústava pružín a rebrovitých tyčiek, ktoré umožňovali regulovať nosnú plochu, aj rýchlosť klesania a pristátie na vhodnom mieste.

Štefan Banič  svoj patent predal americkej armáde len za pár stoviek dolárov a život dožil ako murár na Slovensku v rodnom Neštichu (dnešné Smolenice). Tam sa stal zároveň aj spoluobjaviteľom kvapľovej jaskyne Driny nachádzajúcej sa asi 2 km na juhozápad od Smoleníc v Malých Karpatoch. Jaskyňu našiel spolu s Imrichom Vajsáblom v júli 1929.  Ako pre svk.press uviedol Martin Vajsábel – rodák zo Smoleníc a potomok Imricha Vajsábla, jaskyňu našli pri love na líšku. „Keď zviera postrelili pri úteku spadlo do neznámej priehlbiny. Na druhý deň sa vrátili s lanom, aby sa spustili za postrelenou líškou a zistili, že ide o veľkú podzemnú jaskyňu,“ dodal Martin Vajsábel.

Rádio objavil v laboratóriu na fare

Bezdrôtová komunikácia, rádio a podobné masovokomunikačné technológie patria dnes ku každodenným samozrejmostiam. Ich vznik a vývoj má na svedomí kňaz z Tajova – Jozef Murgaš. Murgaš bol pre svoje pokrokové zmýšľanie v nemilosti cirkevných úradov, a preto v roku 1896 odišiel do USA do Pensylvánie. Tam si zriadil na fare laboratórium a vo voľných chvíľach sa zaoberal rodiacou sa bezdrôtovou telegrafiou. Murgaš ako prvý na svete uskutočnil rádiový prenos hovoreného slova. Svojimi patentmi si získal uznanie celého sveta. Pred patentovaním rádia patentoval ďalších 16 vynálezov v tejto oblasti, ktoré mu dopomohli v položení základov pre vynález rádia. Následne 10. mája 1904 mu pridelil federálny patentový úrad vo Washingtone dva patenty. Prvý známy ako Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a druhý ako Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou.

Jeho najvýznamnejším objavom však zostáva dosiahnutie bezdrôtového prenosu hovoreného slova pred svedkami, čím sa zapísal do histórie, ako vynálezca rádia. V Amerike o ňom písali viackrát v novinách a neskôr po ňom pomenovali aj vojenskú loď. V patentovom úrade USA bol však ako vynálezca rádia zapísaný Guglielmo Marconi, ktorý si preštudoval Murgašov Ton-System, zdokonalil ho a nazval Sonorous-System. Spolu s R. A. Fessendenom zostrojili vysokofrekvenčný generátor a uskutočnili prenos ľudského hlasu rádiom, a tak patrila sláva a majetok im.

Čítajte tiež: Projekt Silver START UP je novým začiatkom pre pokročilých

Murgaš aktívne podporoval aktivity na založenie Československého štátu, podpísal Pittsburskú dohodu, zbieral peniaze pre ČSR. Po vzniku prvej Československej republiky sa vrátil domov, aby tu učil  elektrotechniku. Úrady mu to však nedovolili. A tak sa sklamaný vrátil späť do USA, kde zomrel.

Muž, vďaka ktorému si môžeme robiť selfie

Jozef Maximilián Petzval mal doktorát z filozofie, ale počas svojho života v 19. storčí sa venoval najmä matematike, fyzike, geometrii, mechanike a optike. Považuje sa za zakladateľa modernej optiky. Viete si predstaviť, že by ste museli pri fotografovaní nehybne stáť 5 – 30 minút? Pri prvých fotografiách to bola bežná prax. Objektív, ktorý skonštruoval Jozef Petzval v roku 1840, umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. To v praxi znamenalo, že samotná expozícia fotografickej platne trvala menej ako minútu. Preto je Petzval považovaný za zakladateľa modernej fotografie. Navrhol tiež osvetľovacie a premietacie prístroje, dvojoký ďalekohľad, zrkadlovú Pecvalovu lampu (osvetľovanie až do vzdialenosti 2,7 kilometra), zdokonalil mikroskop.

Petzvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam. V dnešnej dobe je fotoaparát alebo kamera samozrejmosťou. Tieto technológie vlastní každý bez ohľadu na sociálny status. Svet filmu, ale ani náš každodenný život, si bez týchto vynálezov nevieme predstaviť. Zaujímavosťou je, že dodnes sú po ňom pomenované niektoré predmety z oblasti fototechniky, napríklad samotný fotoaparát New Petzval 85 Art Lens s tradičným dizajnom Petzvalovho objektívu upraveného pre 21. storočie.

Ďalší slovenskí vynálezcovia

AUREL STODOLA – zakladateľ teórie parných a plynových turbín. Bol konštruktérom prvého tepelného čerpadla na svete v roku 1928, ktoré dodnes pracuje vo Švajčiarsku a vykuruje radnicu v Ženeve. Rodák z Liptovského Mikuláša v spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruovali v roku 1915 pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Neskôr prišli na svet aj náhrady chodidiel, ktoré zhotovil na rovnakom princípe ako umelú ruku. Zaujímavosťou je, že Aurel Stodola bol profesorom slávneho Alberta Eisteina na Polytechnike v Zürichu (predchodkyňa Vysokej školy technickej), ktorý o pár rokov neskôr prišiel s prevratným objavom s označením „Teória relativity“.

JOZEF KAROL HELL  – už ako 25-ročný postavil pákový vodoťažný stroj (celý z dreva), ktorý dokázal za minútu odčerpať takmer 200 litrov vody do výšky vyše 80 metrov. V rokoch 1749 – 1753 skonštruoval  pre baníctvo priekopnícke vodostĺpcové stroje. Konštruoval tiež zariadenie na čistenie vzduchu v baniach.

ŠTEFAN ANIAN JEDLÍK – obohatil vedu a techniku desiatkami vynálezov, ako je elektrické dynamo (1859), elektrický rušeň (1840), rúrový zberač bleskov (1966), výroba sódovej vody a iné priekopnícke zlepšenia.

Čítajte tiež: Krátky sprievodca kúpou nehnuteľností

Ako si  dnes zapísať vynález

Máte pocit že ste objavili niečo unikátne a pre ľudstvo prínosné a chcete sa zapísať ako autor objavu? Nové vynálezy, objavy a technické riešenia je možné patentovať na Slovensku na Úrade priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici, alebo v zahraničí na obdobných úradoch. Patent je chránený dokument, ktorý poskytuje autorskú ochranu na predmety priemyselného vlastníctva. Udeľuje sa na vynálezy, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné. Patentovať je možné nové výrobky, zariadenia a technológie, ale aj chemicky vyrobené látky, liečivá, priemyselne produkčné mikroorganizmy, ako aj biotechnologické postupy a produkty získané ich pomocou. Majiteľovi umožňuje obmedziť či zakázať inej osobe uvádzať do obehu či vyrábať patentom chránený vynález v rámci hospodárskej činnosti (podnikaní) bez jeho súhlasu. Ale majiteľ môže poskytnúť súhlas na využívanie patentu iným osobám či firmám prostredníctvom tzv.  licenčnej zmluvy.

FOTO: wikipedia.org