Esenpéčka alebo Cesta hrdinov SNP, trasa náročná psychicky aj fyzicky
Ľudia sa na ňu chystajú roky. Najprv sa treba odhodlať, potom vybaviť mesiac voľna, k tomu stihnúť niečo nachodiť, pretože rekreačný futbal nestačí. A to krát dva (najmenej), pretože človek nechce putovať sám. Pripraviť sa treba na únavu, horúčavy aj mokrotu, neschodný terén a občas aj na poškodené turistické značenie.
Prejsť celú Esenpéčku, ako skrátene volajú Cestu hrdinov SNP, nie je prechádzka za humno. Meria viac ako 750 kilometrov a vedie z Dukly až na Devín. Ktovie, či ju nejaký hrdina SNP aj skutočne dal.
Benefity sú však príťažlivé – človek má silnejšie a zdravšie telo (dolu ide aj desať kilogramov), vylieči si dušu a po čase aj otlaky na nohách či odreniny od bedrového pásu. Krajinu spozná inak než z auta či vlaku. Je pravdepodobné, že si poopraví mienku o východniaroch a spozná aj sám seba. Nehovoriac o prípadných spolukráčajúcich.
Trasa je viac náročná psychicky než fyzicky. Predsa len, kráčať dva týždne s myšlienkou, že „som ešte len v polovici“ a človeka som nestretol 10 dní, nie je jednoduché. Na jedenásty deň by som si dal pivo aj s vládnym Róbertom. Prípadne, ak už ôsmy deň leje, človek má pocit, že obrastá machom a lišajníkmi, prípadne je šialená horúčava. A najhorší je úsek v blízkosti domova, je obrovskou výzvou odolať nutkaniu zísť z červenej značky.
Vlani Cestu SNP prešiel aj Jozef, ročník 1950. Sám. Dal ju za 24 dní. Musel sa sústrediť na turistické značenie, lebo prehliadnuť značku je jednoduché, stačí len trochu uvoľniť myšlienky. A každé vybočenie z cesty je strata času a sily.
Ďuri a Benedikt ju prešli tiež. Zistili, že brať stan je zbytočné, na nohy stačia polky a trištvrťky a slovenské turistické značenie, ktoré uvádza čas, je najlepšie. Rovnako vedia, že treba ísť v júli, keď sú najdlhšie dni a najmenej zrážok, a že smäd dokáže byť šialený. Človeku sa o ňom ešte dlho sníva. Z nejakého dôvodu sú odhodlaní dať si Esenpéčku znova.
Cesta hrdinov SNP v skratke:
- Cesta hrdinov SNP je dlhá približne 750 kilometrov, zdolanie trvá približne mesiac.
- Celkové prevýšenie je takmer 31 kilometrov.
- Najvyšším bodom je Ďumbier v Nízkych Tatrách (2043 m).
- Začína v Duklianskom priesmyku a končí na Bradle pri Mohyle M. R. Štefánika, pokračuje na Devín ako Štefánikova magistrála (na dve časti ju rozdelili po roku 1989).
- Vedie oblasťami, ktoré zohrávali dôležitú úlohu počas druhej svetovej vojny, v priebehu Slovenského národného povstania a oslobodzovania Slovenska v rokoch 1944 a 1945.
- Prechádza cez Ondavskú vrchovinu, Čergov, Šarišskú vrchovinu, Volovské vrchy, Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Kremnické vrchy, Žiar, Strážovské vrchy, Biele Karpaty a Malé Karpaty.
FOTO: wikipedia.org, dreamstime.com
Top comments