V predsieni u Dona

”Ak nie sú ďalšie otázky, dovoľte mi odísť, ” povedal caporegime Tibor, zavrel dosky so správou o stave vyšetrovania vraždy novinára a jeho priateľky a odišiel.
V miestnosti zavládlo ticho, traja consiglieri (teda dvaja, lebo tretí, Ondrej, sa ostentatívne nechával v tomto kruhu oslovovať ako boss) a ich poradcovia mlčky pozerali do predloženého spisu s tromi verziami vyšetrovania.

”Zdá sa, že ani jedna cesta nie je pre nás výhodná, ” poznamenal consiglieri Vojtech. ”Ak som to dobre pochopil, najmenej riskantná je cesta X3 so zatiaľ neznámym motívom a páchateľom. Drogová verzia padla, ale ani táto nie je celkom mimo misu.”
”Tá však neuspokojí verejnosť a bude ťažké ju dôveryhodne vydokumentovať tak, aby sa ľudia skutočne nenasrali,” povedala Vojtechova poradkyňa Lucy, ktorej znepokojenie po protestných pochodoch ešte narástlo.
”O tom po tom, ” povedal Vojtech, nezvyknutý na to, aby ho poradkyňa korigovala pred koaličnými lídrami. ”To bude mať na starosti Tibor a jeho ľudia. Viac ti vari vyhovuje taliansky scenár?”
”Jeho prednosťou je, že médiá sme naň už nastavili, má racionálne jadro a verejnosť je s týmto vysvetlením viac-menej uzrozumená. Navyše v tomto prípade by padali iba malé ryby,” vyhlásil consiglieri Ondrej.

”Malé ryby?” osopila sa na Ondreja Majka. ”Malé ryby?” Majka fistulovala a veľkému Robovi prišlo na um, či by jedným z mála bonusov tohto strašného prieseru predsa len nebolo upratanie Majky niekam ďaleko, do Bruselu či na Nový Zéland. Tam síce ešte ambasádu nemáme, ale možno budeme viacerí potrebovať. Ukázalo sa, že verzia Mali nie je univerzálne vhodné riešenie.
”Nezabúdajme však, že taliansku cestu treba nielen zdokladovať tak, aby to bolo nepochybné, ale budeme ich musieť odškodniť, a to nebude lacné, ” poznamenal malý Robo. ”Ondrej, ty chceš nasrať ndranghetu? Vieš, kto stojí za ňou?”
”Teraz, keď sme ich prepustili a stíhame na slobode, ” zapojil sa do diskusie veľký Robo, ”snáď pochopia, že im podávame ruku na zmierenie a budú sa chcieť slušne dohodnúť. ”
”Čiže pôjdeme po tej Bránikovej verzii?” bránil sa Ondrej, ktorý sa nechcel vzdať pocitu, že jeho slovo má medzi veľkými chlapcami aspoň akú – takú váhu. ”Tam nám snáď nič nehrozí,” pokračoval boss Ondrej, “zopár sudcov a s nimi spriaznených advokátov predsa nemôže byť problém.”

Obaja Robovia pozreli na seba a ten úžas sa dal krájať – on asi toho Tibora nepočúval. Bolo to síce naznačené len medzi riadkami, ale predsa nemôže byť až taký retard.
”Najvyšší súd nie je dobré riešenie, ” povedal zmierlivo veľký Robo, lebo cítil, že s Ondrejom treba v takýchto situáciách citlivo.

”Je to veľmi komplikované. Ťažko sa to dokazuje, komando je už dávno preč, a navyše, niektorým našim ľuďom v pozadí by sa to vôbec, ale vôbec nepáčilo. Prísť o toľko miliónov zohnaných tak skvele prepracovaným systémom, povedal by som vlastnou hlavou,” zavtipkoval veľký Robo, hoci vnútri ním zmietala obrovská hrôza z následkov takéhoto vyšetrovania.

”Tak čo navrhuješ?” prešiel Ondrej do defenzívy. ”Neobetujeme predsa len nejaké väčšie hlavy?” pozrel nesmelo na malého Roba.

”Kým sa rozhodnete, čo ďalej, ktorou cestou sa vydáme, Majka vám prinesie vaše zväzky,” uškrnul sa veľký Robo a vydal pokyn svojej novej asistentke, bývalej poradkyni. Tá spôsobne vstala z kresla, prešla k trezoru, vybrala z neho nejaké spisy a pred štyroch zástupcov dvoch koaličných strán položila štyri zväzky nerovnakej hrúbky. Najhrubší mal Vojtech, trochu tenší Ondrej, ale ani Lucy sa necítila veľmi komfortne.

”Hneď teraz chcem povedať, že som sem neprišiel, aby som sa hádal, alebo vás prehováral, ale len preto, aby som dôvodil, a ako rozumný človek urobil, čo budem môcť, aby sme sa všetci rozišli spokojní s dohodnutým riešením, ” povedal veľký Robo a po krátkej odmlke pokračoval v nacvičenej reči. ”Ako sa vôbec veci dostali tak ďaleko? Narobilo sa veľa hlúpostí. Bolo to veľmi nerozumné a zbytočné. Ale dovoľte, aby som vám situáciu opísal tak, ako ju ja vidím.”

O dvadsať minút neskôr sa zúčastnení pozreli na seba a bolo vidieť, že navrhované riešenie je asi najmenším zlom. Malo síce niekoľko slabších miest, ale na to boli spindoktori z tímu púštnej búrky, aby tento scenár docizelovali a predložili médiám a verejnosti.

Kým sa však stihli o tomto scenári pozhovárať a dohodnúť postup, otvorili sa tajné dvere, ukryté za knižnicou, a do miestnosti vstúpila vysoká blondína v tmavosivom elegantnom kostýme.
“Ak ste sa dohodli, poďte ďalej, donovia vás očakávajú,” poznamenala pani, z ktorej rešpekt priam vyžaroval, a trochu ustúpila, aby mohli consiglieri a ich poradcovia prejsť.
V miestnosti za okrúhlym stolom sedelo päť mužov a pri pohľade na túto zostavu Lucy pochopila, aké smiešne boli jej slová o nedávnom veľkom znepokojení v porovnaní s touto realitou.

FOTO: Dreamstime.com