Staré dobré časy, keď nám vládli Kiska s Ficom…

V roku 1994 predniesol Michal Kováč, dovtedy tieň Vladimíra Mečiara, ktorého parlament zvolil rok pred tým za prvého slovenského prezidenta, správu o stave republiky, v ktorej obvinil vtedajšieho premiéra, svojich bývalých spolustraníkov a koaličných partnerov z klamstiev a rozkrádania.

Padla vláda a boli predčasné voľby. Vladimír Mečiar, ktorý s pomocou väčšiny médií živil pocit krivky, vyhral a začala sa neskrývaná vojna s prezidentom republiky.

Drastické krátenie rozpočtu kancelárie, prezidenta pri jeho cestách po Slovensku nesmeli vítať štátom menovaní úradníci a ani primátori koalície, provládne médiá uverejňovali správy o údajných prezidentových účtoch v zahraničí a všetko to vyvrcholilo únosom jeho syna, na ktorom sa preukázateľne podieľala Slovenská informačná služba.

Z dnešného pohľadu je dôležité, kam to celé viedlo. Slovensko bolo označované za čiernu dieru Európy, nik sa s nami vážnejšie nebavil o členstve v Európskej únii a NATO. Keď Michal Kováč v úrade skončil, a to sa nedá nazvať inak, urobil kabinet Vladimíra Mečiara nájazd na Prezidentský palác a zorganizoval si v ňom „rokovanie“ vlády. V skutočnosti len pokračoval v parcelovaní krajiny.

Druhé, dnes už zabudnuté štátnické gesto urobil Michal Kováč v roku 1999, keď sa pri prvej priamej voľbe prezidenta, v priamom televíznom prenose vzdal kandidatúry a výrazne tým oslabil šance Vladimíra Mečiara stať sa prezidentom.

Iný Kiska

Dnes vieme, že Robert Fico Andrejovi Kiskovi porážku v prezidentských voľbách nikdy neodpustil a ani neodpustí. Scientológa a ani úžerníka sa mu z neho vyrobiť nepodarilo. Márnotratného syna národa, ktorý používa letku na lietanie, to tiež nezabralo. Po prieskume bojom prišiel tvrdý útok v podobe Kiskovho kreatívneho účtovníctva. Zabralo to a preto to bude pokračovať. Vladimír Mečiar využíval tajnú službu, doba sa zmenila, Robert Fico má daniarov. A, pravda, ľudí, ktorí pofidérnym spôsobom, možno metódami tajnej služby z rokov deväťdesiatych, „informujú“ médiá.

Možno na to Robert Fico prišiel vlastnou hlavou, možno mu to niekto poradil. V skutočnosti nejde o to, aby tu všetci platili dane a nik sa neprával korupčne, tu ide o to, aby ľudia stratili ilúzie, že politika môže byť aj niečím iným, ako prostriedkom slúžiacim na zabezpečenie seba a blízkych. Keby išlo o boj s daňovými nedoplatkami, tak ten je v Kiskovom prípade vyriešený. To, že sa v tomto súboji správa pán prezident, jemne povedané, neobratne – to už tiež všetci vieme. Len nevieme, ako sa to môže skončiť.

Na jednej strane máme bývalého zamestnanca banky, ktorý je pred súdom, lebo prezradil pozoruhodné transakcie na účte ministra vnútra. Na druhej strane stojí minister financií, ktorý vyzýva prezidenta republiky, aby sa vzdal inštitútu daňového tajomstva namiesto toho, aby vyšetril kedy a kým bolo už dávno prezradené.

Máme študentov, ktorí, napriek všetkým predsudkom o (aj tejto) mladej generácii, dvihli zadky od počítačov a organizujú protikorupčné pochody. Platení trollovia (aj zo straníckych peňazí) z nich na sociálnych sieťach robia iba ak užitočných idiotov. Aby zakryli „tajomstvo“, že sú nimi oni sami.

Test o mesiac

O mesiac budeme vedieť, ako zareagovali voliči. Hneď po voľbách do Európskeho parlamentu je najmenší záujme o voľby do vyšších územných celkov. Zmestíme sa v novembri do priemeru podpriemerného záujmu? Tí, ktorí prídu, podporia zelených mužíkov už rozlezených po krajine a bojujúcich proti systému tým, že sa na ňom tiež veľmi rýchlo naučili parazitovať? Budú občania Slovenska hlasovať nohami (nezáujem), alebo dajú voľbou i účasťou najavo svoju frustráciu?

Už dávno sme neboli tak blízko k tomu, aby sme na dni, ktoré práve prežívame, spomínali ako na „staré dobré časy“.

Hlavná FOTO TASR/Martin Baumann: Prezident SR Andrej Kiska (vľavo) a premiér SR Robert Fico 
(vpravo).