Čo chýbalo za Mikovou dvojbodkou

Diváci do technologických čriev televízie a rozhlasu nemajú prečo vidieť, ale najmä v televízii urobil malú revolúciu. Pravda, prvú bezpáskovú technológiu mala na Slovensku už zabudnutá TV Luna v roku 1999, to že sa to v RTVS podarilo až o takmer 15 rokov, je aj tak pokrok. Sledovanosť správ sa zdvojnásobila a opakovane obsadzovala prvú a druhú priečku v dôveryhodnosti. Producenti si pochvaľovali transparentné prostredie pri získavaní podpory.

Rozpočet konečne nebol stratový – darilo sa to aj Richardovi Rybníčkovi, ale ten predal takmer všetky nehnuteľnosti a pozemky, ktoré STV pred jeho príchodom vlastnila a potom z funkcie zdrhol. A na záver Mika zvládol svoj odchod, ktorý je odchodom z RTVS no určite nie z mediálnej scény a verejného života – s noblesou.

Čo chýbalo za dvojbodkou

Bez toho, aby sa ktokoľvek pokúšal narušiť túto všeobjímajúcu atmosféru verejnoprávnosti, patrí sa za jeho dvojbodku dodať aj to, čo sa nespomínalo. Autor týchto riadkov nikdy nedopozeral reláciu Pod lampou až do konca (pravda, takých relácií je na slovenských obrazovkách väčšina), ale to určite nebol dôvod na jej zrušenie. Príspevok o Scientológoch pred prezidentskými voľbami bol jasne na politickú objednávku. Povinné jazdy s premiérom po poliach, futbalových štadiónoch a inde boli viac či menej dobre maskovanou nadprácou. Komunikácia šéfredaktora Lukáša Dika s vtedy hovorcom a neskôr politikom Gáborom Grendelom (hoci sú bývalými spolužiakmi a autor ich bývalým pedagógom) bola, nech si o tom rada RTVS myslí čokoľvek, jemne povedaná, mimo štandardov komunikácie.

A Mikovmu manažmentu zjavne nezostal čas na budovanie digitálnej platformy telerozhlasu – mladí diváci sú už inde, rozhodne nie pred televízormi či s rádiom pri uchu. Ale keď sa toto všetko vydelí piatimi rokmi, pripočíta sa k tomu ten obrovský tlak, ktorý je vďaka intelektuálnym obmedzeniam niektorých politikov až ťažko pochopiteľný, tak to nie je zlý výsledok. Keďže v zásade vieme, kto a ako v pléne NR SR hlasoval, Mika a jeho manažment môžu za všeličo dobré a aj zlé, ale určite nemôžu za pokles preferencií SMER-u, ani za to, že Andrej Danko sa ťažko tlmočí z dankovčiny do slovenčiny a už vôbec nemôžu za to, že Bélovi Bugárovi sa nedarí spojazdniť na regionálnej úrovni spoluprácu s SMK a tým si predĺžiť neuveriteľne dlhý politický biznis – pardon život. Ale hlasovanie bolo odrazom práve takto vnímaného sveta.

Kto príde s Rezníkom

Ak Václav Mika urobil zo svojho odchodu happening, tak ten s príchodom Jaroslava Rezníka pokračovať nebude. V riadiacich funkciách – počnúc riaditeľovaním rozhlasového štúdia v Košiciach, pokračujúc Slovenským rozhlasom, sekciou na Ministerstve kultúry SR a (ne)končiac TA SR, prežil Vladimíra Mečiara, Mikuláša Dzurindu, Roberta Fica i Ivetu Radičovú. Zväčša v úplnej tichosti, s politikmi sa kamarátil, ale nie verejne, všetky prenájmy i digitalizáciu archívov TA SR zvládol bez škandálu, Sputnik umlčal skôr, ako si pípol. Jeden súboj s Mikom o post generálneho riaditeľa RTVS prehral, teraz stavil na podporu Andreja Danka ešte v časoch, keď sa to dalo považovať aj za svojrázny spôsob samovraždy, vyšlo mu to a potom sa už šance nepustil. Na jeseň sa dozvieme odpovede na základné otázky, ktoré stoja za jeho príchodom. Bude členkou jeho manažmentu Zuzana Ťapáková, ktorú presadzoval SMER – SD? Vráti sa do televízie Martina Kyselová, ktorá už kedysi pracovala v spravodajstve STV a bola aj jeho šéfredaktorkou? Dnes je riaditeľkou TA3 a je (právom) považovaná za človeka Ivana Kmotríka. Michal Gučík, takpovediac podržtaška Ivana Kmotríka príde osobne, alebo len pošle firmy a firmičky? Tibor Búza, dvojka Václava Miku zostane, alebo sa opäť spojí s Jaroslavom Rezníkom, s ktorým pracoval ešte v Košiciach? Atilla Lovász, dlhoročný novinár, šéfredaktor a teraz šéf národnostného vysielania rozhlasu zostáva, možno sa posunie vyššie. Kontinuita s jemnými zmenami budú asi prvými opatrnými slovami a činmi nového generálneho riaditeľa.

Všeobjímajúce frázy z projektu o posilnení identity STV a SRo na úkor značky RTVS sú banálne slovné hračky pre dizajnérov fasád, politikov nevynímajúc. Dôležité bude sledovať pohyby pod ňou.

Foto: tasr