Sputnik padá z mediálnej oblohy

Ruský internetový prehliadač a informačný portál Sputnik s veľkou pravdepodobnosťou, po troch rokoch existencie, skončí. V lepšom prípade za zmení jeho účel. Väzy mu nezlomila zmluva s Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky, ale žalostné ekonomické výsledky a nezáujem internetového publika. A to všetko (zatiaľ) za viac ako 2 miliardy rubľov (33 mil. eur).

odpočúvacie zariadenie

Zmeny projektu pripustili zdroje blízke vedeniu materskej spoločnosti Rostelekom, ktorá projekt zastrešuje. Informácie exkluzívne uverejnili ruské Vedomosti v internetovej i tlačenej verzii. S internetovou spravodajskou informačnou agentúrou Sputnik nedávno nadviazala spoluprácu aj verejnoprávna Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR). Po nepriaznivej reakcii odbornej i laickej verejnosti od zmluvy odstúpila.

Slovenské médiá upozornili, že spravodajské produkty Sputnika charakterizuje predovšetkým dezinformačný a propagandistický obsah a je tak jedným z „množstva nástrojov“, ktoré vytvoril súčasný kremeľský režim na ovplyvňovanie nálad a postojov vo svoj prospech. Patria medzi ne aj ďalšie mediálne koncerny Rossiya Segodnya (tlačová agentúra, rozhlas), televízie Russia Today a Life News.

Túžba šíriť “vlastné” informácie

Idea Kremľa o štátnej kontrole nad tokom informácií šírených cez internet a médiá vznikla, podľa niektorých ruských analytikov, ešte v roku 2008 počas rusko-gruzínskeho konfliktu. K realizácii však došlo “až” po vyhlásení prezidenta Vladimíra Putina v apríli 2014, že globálna internetová sieť vznikla a rozvíja sa ako projekt americkej CIA.

Preto štátna telekomunikačná spoločnosť Rostelekom odštartovala testovanie a v novembri 2014 aj plnú prevádzku vyhľadávača a informačného portálu SPUTNIK. Využívala pritom informačné servisy štátom ovládaných mediálnych koncernov.  Na čele Rostelekomu stál až do marca bývalý generál ruskej tajnej služby FSB (obdoba slovenskej SIS), dlhoročný spolupracovník a Putinov kamarát Sergej Ivanov.

Viceprezident Rostelekomu Alexej Basov sľuboval, že o štyri roky sa Sputnik dostane do desiatky najnavštevovanejších ruských stránok a investované prostriedky sa do roka začnú vracať.

Dobrá fukcionalita prehľadávača SPUTNIK, nie je najdôležitejšou prioritou projektu. Ľudia tento nástroj nevyužívajú, aby „surfovovali“ po internete.

 

Prvé dni dávali za pravdu viceprezidentovi. Až 500 tisíc denných návštevníkov stránku položilo. Ale už po troch mesiacoch denná návštevnosť klesla o 90 percent a ďalej sa uberala k nule. V máji 2015 ratingová agentúra SimilarWeb umiestnila Sputnik na 2548. priečku, agentúra TNS Russia prestala sledovať návštevnosť Sputnika v máji 2015. Podľa Rajting Mail.ru si stránku v júli 2016 pozrelo denne 18,2 tisíc používateľov (0,01%), čo znamenalo podiel na trhu na úrovní štatistickej chyby.

Záchrane nepomohla ani kúpa programu na zvýšenie návštevnosti vo výške 10 miliónov rubľov (približne 167 tis. euro).  Aktuálne v apríli tohto roka dosahoval Sputnik na ruskom trhu pri zohľadnení počtu prechodov z vyhľadávača na iné stránky internetu len 1-percetný podiel. Ďaleko za lídrami, prehliadačmi „Yandex“ (podiel 54%), „Google“ (podiel 40,8%) a „Mail.ru“ (podiel 4,4%).

Sputnik youtube kanál prináša napríklad citlivý obraz ruského prezidenta V. Putina ako hrá na klavíri.

Čo ho drží nad vodou?

V spoločnosti Sputnik s.r.o. majú 74,99% podiel dcérske spoločnosti štátneho Rostelekomu – RTKomm.ru a Rostelekom Internatonal Limitid. Zvyšných 25% patrí dvom súkromným osobám. Podľa denníka Novaja gazeta počas ostatných troch rokov štátny Rostelekom preinvestoval na budovanie a podporu Sputnika vyše 2 miliardy rubľov (viac ako 33 miliónov euro). Je to približne dvojnásobok sumy, ktorú uvádzali majitelia na jar 2013 pri rozbehu projektu. Súčasne materská spoločnosť zabezpečila Sputnik po stránke technickej a prevádzkovej.

Londýnske The Times prednedávnom označili projekt Sputnik ako neúspech za 25 miliónov libier (približne 29,4 milióna eur). V skutočnosti sa celkové náklady nedajú vyčísliť, pretože chýbajú akékoľvek overiteľné informácie o financovaní.

Zástupcovia Rostelekomu s obľubou ubezpečujú ruských daňových poplatníkov, že sa nemajú čoho obávať a Sputnik označujú za komerčný projekt financovaný výlučne zo súkromných zdrojov. Čo sú to za zdroje a odkiaľ ich má štátna akciovka? Odpovede na tieto otázky obchádza nové vedenie Rostelekomu mlčaním. A aj to, či sa Sputnik na mediálne nebo vráti, a v akej podobe.

Zdroj: Vedomosti

Foto: dreamstime.com

Česká verzia stránky Sputnik určená pre český a slovenský trh.
Zďielať:
pošli na vybrali.sme.sk


Súvisiace články
Vitajte!