Prečo inflácia núti Slovákov hľadať alternatívy k sporeniu

Na Slovensku spôsobuje pretrvávajúca inflácia spotrebiteľských cien tlak na reálne výnosy z tradičných bankových vkladov. Medziročná inflácia meraná národným indexom spotrebiteľských cien dosiahla v júli 2026 úroveň 3,30 %, zatiaľ čo bankové termínované vklady zvyčajne ponúkajú nižší výnos. Tento rozdiel môže v čase oslabovať kúpnu silu domácností. V tomto sprievodcovi sa dozviete, prečo rastúce životné náklady a fiškálne úpravy nútia slovenských drobných sporiteľov presúvať kapitál z nízko úročených vkladných knižiek do tried aktív chrániacich pred infláciou.

Kľúčové závery

• Upozorňujeme, že minulá výkonnosť nie je spoľahlivým ukazovateľom budúcich výsledkov.
• Inflácia meraná národným indexom spotrebiteľských cien dosiahla 3,30 % v júli 2026 (harmonizovaná inflácia HICP dosiahla za rovnaké obdobie 3,2 %), čo vytvára negatívnu medzeru v reálnej výnosnosti v porovnaní so štandardnými bankovými termínovanými vkladmi.
• Základné výdavky, medzi ktoré patria potraviny (21 % koša) a bývanie s energiami, tlačia celkové náklady nahor, čo núti drobných sporiteľov presúvať kapitál z pasívnych vkladových účtov.
• Jednoročný daňový test (časový test) oslobodzuje burzovo obchodované fondy (ETF) a verejne obchodované cenné papiere od dane z príjmu a príspevkov na zdravotné poistenie, ak sú držané dlhšie ako 365 dní.
• Moderní investori kombinujú krátkodobé núdzové hotovostné rezervy s platformami s viacerými aktívami, ako je XTB, aby automatizovali dlhodobé zachovanie kapitálu.

Makroekonomické faktory stojace za rastúcimi nákladmi domácností

Pretrvávajúcu infláciu na Slovensku ovplyvňuje viacero faktorov, pričom medzi ne patria aj vládne opatrenia na fiškálnu konsolidáciu, úpravy dane z pridanej hodnoty či rast niektorých regulovaných životných nákladov.

 Štatistický úrad Slovenskej republiky zaznamenal celkovú infláciu na úrovni 3,30 % medziročne v júli 2026, čo nasledovalo po miere 3,50 % v júni 2026. Tieto zvýšené úrovne nadväzujú na vysoké inflačné šoky presahujúce 10 % v rokoch 2022 aj 2023.

Fiškálna konsolidácia a daňové reformy

Vládne iniciatívy zamerané na obmedzenie národného verejného deficitu sú hnacou silou súčasného rastu maloobchodných cien v celej krajine. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje verejný deficit na úrovni 5,0 % až 5,1 % HDP za rok 2025, pričom prvý odhad na rok 2026 predstavuje približne 4,4 % HDP. Národné balíky fiškálnej konsolidácie zvýšili sadzby dane z pridanej hodnoty a zaviedli dodatočné korporátne odvodové povinnosti pre finančné inštitúcie. Banky prenášajú toto vyššie daňové zaťaženie priamo na retailových klientov prostredníctvom obmedzených výnosov z úrokov z vkladov.

Podiel základných tovarov v rozpočtoch domácností

Rast cien má závažný dopad na domácnosti, pretože základné potreby tvoria prevládajúcu časť národného koša indexu spotrebiteľských cien. Potraviny predstavujú 21 % celkových výdavkov domácností, zatiaľ čo bývanie s energiami tvorí ďalšiu významnú položku. V júli 2026 klesla jadrová inflácia na 1,70 %, čo dokazuje, že regulované položky a oficiálne daňové zmeny spôsobujú výkyvy celkovej inflácie.

Prispôsobenie sa finančnému trhu

Zvýšené denné náklady bránia rastu kapitálu na bežných bankových vkladových účtoch s nízkym výnosom. Sporitelia sa teraz pozerajú za hranice konzervatívnych vkladových knižiek, aby zabránili pretrvávajúcim stratám kúpnej sily. Mnohí retailoví investori využívajú moderné online maklérske platformy, ako je XTB, aby sa naučili, ako investovať na burze, a získali prístup ku globálnym finančným aktívam s potenciálom vyššieho výnosu.

Porovnanie možností ochrany kapitálu s hotovosťou

Investičné alternatívy viazané na trh môžu priniesť vyššie očakávané výnosy ako tradičné bankové vklady, čím môžu pomôcť chrániť reálnu kúpnu silu pred pretrvávajúcou infláciou. Ich hodnota však môže rovnako klesať ako rásť a výnos nie je garantovaný. Štandardné vklady na požiadanie v komerčných bankách zvyčajne ponúkajú nízky nominálny úrokový výnos, zatiaľ čo termínované vklady s pevnou úrokovou sadzbou ponúkajú vyšší, no stále obmedzený výnos. Pri inflácii na úrovni 3,3 % môže reálny výnos z týchto produktov byť negatívny.

Podielové fondy a portfóliá nehnuteľností

Domáci investori využívajú štruktúry kolektívneho investovania na preklenutie medzery v reálnom výnose. Komerčné banky distribuujú zmiešané podielové fondy UCITS, ktoré kombinujú konzervatívne nástroje s pevným výnosom s defenzívnymi akciami. Otvorené komerčné fondy nehnuteľností ponúkajú ďalšiu možnosť tým, že do podkladových nájomných zmlúv začleňujú indexačné doložky viazané na infláciu, čím zabezpečujú stabilné výnosy z nájomného.

Alternatívy s pevným výnosom a peňažného trhu

Investície do dlhopisov poskytujú pevné úrokové výplaty, ktoré sa môžu líšiť od výnosov štandardných vkladových kníh. Investori majú prístup k štátnym eurobondom a podnikovým dlhopisom priamo alebo prostredníctvom fondov peňažného trhu. Aj tieto nástroje nesú kreditné a úrokové riziko a ich hodnota môže kolísať.

Daňovo efektívne investovanie: Využitie miestnej legislatívy

Slovenské daňové právo ponúka výslovné daňové oslobodenia pre retailových investorov, ktorí držia verejne obchodované finančné aktíva dlhšie ako jeden rok. § 9 národného zákona o dani z príjmov stanovuje pravidlo daňového oslobodenia známe ako 1-ročný daňový test (časový test).

Pravidlo ročného daňového testu

Podľa tohto právneho ustanovenia sú kapitálové zisky z finančných cenných papierov kótovaných na regulovaných verejných trhoch 100 % oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb, ak sú držané nepretržite dlhšie ako 365 dní. Na toto oslobodenie sa vzťahujú burzovo obchodované fondy (ETF) a kótované jednotlivé akcie. Kapitálové zisky z oprávnených nástrojov držaných dlhšie ako 12 mesiacov podliehajú tiež nulovým príspevkom na zdravotné poistenie.

Daňové nevýhody štandardných sporiacich účtov

Tradičné bankové produkty nemajú toto priaznivé daňové zaobchádzanie. Komerčné banky zrážajú daň z príjmu pri zdroji zo všetkých úrokov získaných zo štandardných vkladných knižiek a termínovaných vkladov. Miestne distribuované nekótované podielové fondy čelia podobným daňovým odpočtom, čo ďalej znižuje čisté reálne výnosy.

Vytvorenie vyváženej stratégie zachovania kapitálu

Odolná finančná stratégia kombinuje okamžité hotovostné rezervy na krátkodobú likviditu s investíciami na trhu zameranými na dlhodobý rast. Táto štruktúra zachováva stabilitu kapitálu a zároveň prekonáva trendy celkovej inflácie.

Udržiavanie núdzovej hotovostnej rezervy

Sporitelia musia mať na likvidných bankových účtoch sumu zodpovedajúcu tri až šesť mesiacov nevyhnutných životných nákladov. Tieto peniaze zabezpečujú okamžitú dostupnosť hotovosti v prípade neočakávaných finančných otrasov. Bankové vklady sú kryté až do výšky 100 000 € na vkladateľa v jednej licencovanej banke domácim Fondom ochrany vkladov.

Automatizácia dlhodobej alokácie na trhu

Investori smerujú dlhodobé úspory z bežných účtov pomocou automatizovaných pravidelných bankových prevodov (trvalý príkaz). Pravidelné mesačné vklady do nízkonákladových indexových ETF uľahčujú v priebehu času priemerovanie nákladov v dolároch. Kombinácia automatizovaných nákupov ETF s aktívami s pevným výnosom pomáha zachovať kapitál a kompenzuje neustály rast životných nákladov.

Upozornenie na riziko: Investovanie do akcií, ETF a iných finančných nástrojov je spojené s rizikom straty časti alebo celej investovanej sumy. Upozorňujeme, že minulá výkonnosť nie je spoľahlivým ukazovateľom budúcich výsledkov.

Často kladené otázky

Aká je aktuálna miera inflácie na Slovensku v roku 2026?

Celková inflácia meraná národným indexom spotrebiteľských cien dosiahla v júli 2026 medziročne 3,30 %, harmonizovaná inflácia HICP dosiahla 3,2 %. Investori by si mali uvedomiť, že jadrová inflácia je oveľa nižšia, a to na úrovni 1,70 %, čo znamená, že väčšinu celkového rastu cien spôsobujú regulované ceny, najmä energie.

Prečo štandardné bankové vklady strácajú hodnotu počas vysokej inflácie?

Keď je úroková sadzba vkladu nižšia ako miera inflácie, reálna kúpna sila uložených peňazí v čase klesá.

Ako slovenský 1-ročný daňový test (časový test) prospieva investorom do ETF?

Držanie ETF na regulovanom trhu alebo kótovaných akcií dlhšie ako 365 dní eliminuje všetky dane z príjmov fyzických osôb a príspevky na zdravotné poistenie z kapitálových ziskov. Toto oslobodenie od dane sa nevzťahuje na nekótované realitné fondy, súkromný kapitál ani bežné úrokové výplaty z bankových vkladov.

Aký je hlavný rozdiel v riziku medzi podielovými fondmi a fondmi obchodovanými na burze (ETF)?

Podielové fondy distribuované bankami majú spravidla vyššie pomerné náklady na správu (MER) a ich výnosy podliehajú dani z príjmu vo výške 19 % až 35 % podľa výšky základu dane, zatiaľ čo ETF sledujú podkladové trhové indexy pri nižších ročných poplatkoch. Investori, ktorí predajú ETF pred uplynutím 12-mesačnej doby držby, strácajú status oslobodenia od dane a musia tieto zisky nahlásiť manuálne. Oba typy nástrojov podliehajú trhovému riziku a ich hodnota môže klesať.

Koľko hotovosti by mala slovenská domácnosť držať na bankovom sporiacom účte?

Domácnosti by mali mať na okamžite dostupnom bankovom účte sumu zodpovedajúcu troch až šiestich mesiacov nevyhnutných fixných výdavkov na pokrytie mimoriadnych nákladov. Kapitál presahujúci túto krátkodobú likvidnú rezervu riskuje neustále znižovanie reálnej hodnoty, pokiaľ nie je alokovaný do produktívnych trhových nástrojov.

Inflácia 3,30 % v júli 2026 (národný CPI)  https://www.teraz.sk/ekonomika/inflacia-v-juli-2026-v-medzirocnom-po/984643-clanok.html

Harmonizovaná inflácia (HICP) 3,2 % v júli 2026  https://www.teraz.sk/ekonomika/harmonizovana-inflacia-v-juli-2026-me/985962-clanok.html

Váha potravín v spotrebnom koši (21 %)  https://openiazoch.zoznam.sk/financie/inflacia-na-slovensku-spomalila-v-juli-2026-dosiahla-najnizsiu-uroven-za-19-mesiacov/

Odhad deficitu na rok 2026 (4,4 % HDP, potvrdené k 1. septembru 2026)  https://www.sme.sk/index/c/rozpoctova-rada-mierne-zvysila-odhad-deficitu-verejnej-spravy

Odhad deficitu za rok 2025 (5,0–5,1 % HDP)  https://www.finreport.sk/ekonomika/rozpocet-slovenska-v-roku-2026-rastuci-deficit-a-prehlbujuci-sa-dlh/

Jadrová inflácia 1,70 % v júli 2026  https://openiazoch.zoznam.sk/financie/inflacia-na-slovensku-v-juli-spomalila-jadrova-17-cista-32/

Inflácia 3,50 % v júni 2026  https://www.teraz.sk/spravy/jadrova-inflacia-dosiahla-v-juni-hodn/977958-clanok.html

Inflácia 12,8 % v roku 2022  https://sita.sk/vofinanciach/inflacia-za-rok-2022-dosiahla-na-slovensku-128-domacnosti-najviac-ovplyvnilo-zdrazovanie-masa-a-energii/

Inflácia 10,5 % v roku 2023  https://sita.sk/vofinanciach/priemerna-inflacia-na-slovensku-za-minuly-rok-dosiahla-105-percenta-priplatili-sme-si-za-potraviny-dopravu-aj-vzdelanie/

1-ročný daňový test podľa § 9 zákona č. 595/2003 Z. z. https://www.tatrabanka.sk/sk/personal/sporenie-investovanie/zdanovanie-prijmov-z-investovania/

Limit ochrany vkladov 100 000 € https://www.tatrabanka.sk/sk/pomoc-podpora/bankovy-slovnik/fond-ochrany-vkladov/

Použité obrázky: Magnific, Pexels

---

Sponzorovaný článok – Obsah 18+ – Hazardné hry predstavujú riziko vysokých finančných strát. Ich nadmerné hranie spôsobuje riziko vzniku závislosti.