Postaví Musk prvú základňu na Marse?

Správy nevzbudili väčšiu pozornosť. Návrat Američanov na Mesiac po 45 rokoch považuje dnes polovica Američanov skôr za zbytočné „chvastúnske“ dobrodružstvo (máme dosť problémov na Zemi). A výpravu na Mars za rozprávku z Ríše  fantázie. Čosi ako novú Marťanskú kroniku, kultové sci – fi Raya Bradburyho z 50. rokov minulého storočia.

Zlyhanie ruského nosiča s devätnástimi satelitmi je ďalším signálom súmraku zlatého veku sovietskej/ruskej kozmonautiky. Ruské nosiče, donedávna najspoľahlivejšie a najlacnejšie, stratili v ostatných rokoch väčšinu klientov. V tomto roku vynesú americké nosiče do kozmu 60 – 65%, európske vyše 30%, ruské menej ako 10% satelitov. Pritom pred 15 rokmi bola táto štatistika obrátená.

Vladimír Pavlovič Polevanov, donedávna vicepremiér Ruskej akadémie vied, hlavný geológ ústavu Rossgeolekspertíza a jeden z iniciátorov postavenia najnovšieho ruského kozmodromu Vostočnyj, upozorňuje (v ruskom týždenníku Fakty i argumenty) nielen na dôsledky tohto trendu, ale aj na niektoré z príčin. Podľa Polevanova ruskú kozmonautiku neriadia tak ako kedysi romantici, ale skeptickí pragmatici, zanedbávaní štátom. Na rozdiel od Američanov, kde kozmický romantik a súkromník Elon Musk, dostáva čoraz väčšiu podporu z federálnych zdrojov.

Na svete je dnes v prevádzke 28 kozmodromov, z ktorých bolo vypustených vyše 5600 nosičov s najrozličnejším nákladom. V tejto štatistike sú ešte vždy Rusi na prvom mieste: ZSSR- 2445, USA – 1639, Rusko 804 štartov.

Okolo Zeme krúži aktuálne zhruba 1600 satelitov: 576 amerických, 181 čínskych, 804 ruských. Polevanov vysvetľuje stratu vedúceho postavenie najmä zaostávaním Ruska v oblasti kozmických technológií. Iné krajiny, aj Číňania, vypúšťajú čoraz viac malých, ale oveľa výkonnejších, trvanlivejších satelitov. Vďaka nízkej hmotnosti (do 1000 kg) môžu tieto družice vynášať aj menšie, lacnejšie nosiče, pôvodne vyvíjané spolu s medzikontinentálnymi, balistickými raketami. Tieto úpravy a inovácie nosičov i satelitov financuje štátna organizácia – NASA.

Okolo Zeme krúži dnes zhruba 1300 malých sputnikov. Medzi nimi iba 7 ruských! Polevanov: Rusko sa v tejto kategórii komerčnej kozmonautiky ocitlo na poslednom mieste. Na trhu malých satelitov sa v roku 2017 obrátili bezmála 3 miliardy dolárov. V roku 2022 to bude najmenej 7,6 miliárd!! Pritom obrat i zisk komerčnej kozmonautiky bude aj naďalej strmo rásť.

Úpadok vedeckej kozmonautiky

V 50. a 60. rokoch minulého storočia, v období prestížnej, súťaživej kozmonautiky, hrali Rusi niekoľko rokov prvé husle. Na Mesiac ako prvé dopadli (i pristáli) sovietske sondy. Sovietska sonda ako prvá obletela Mesiac a odfotografovala jeho večne (od Zeme) odvrátenú stranu.

Na povrch Mesiaca bol dopravené dômyselné roboty – lunochody. Know – how neskorších, dokonalejších lunochodov získali po rozpade ZSSR takmer zadarmo americkí konštruktéri a využili ich pri vývoji marsovských robotov. V súťaži, kto dopraví prvý na Mesiac ľudí, však zvíťazili Američania.

Veľa sond vypustili Sovieti aj na Mars. Ale úspešné boli iba dve. Jedna z nich vyslala na Zem prvé snímky z povrchu „Červenej planéty“.  Polivanov: Zato Venuša sa stala našou planétou. Aj na Venuši, ako prvé pristáli sovietske sondy a z pekelného povrchu (ozrutný tlak, teplota okolo 400°C) vyslal prvé snímky.

Rusko dnes vedeckú kozmonautiku zanedbáva. Na rozdiel od Číny, Indie, Európskej únie či Japonska. Prieskum blízkeho kozmu Rusku skončilo v roku 1989. Kvôli nedostatku peňazí, či kvôli vojne v Afganistane. Konkurenti však vo výskume slnečnej sústavy úspešne pokračujú. Na piatich telesách či ich mesiacoch objavili menšie ložiská (Mars) i oceány vody (Európa, Ganymedes, Callisto, Enceladus). Značné množstvo vody obsahuje aj tri štvrtiny doteraz preskúmaných malých planétok a asteroidov. To všetko uľahčuje prípadnú kolonizáciu slnečnej sústavy.

Čo s Mesiacom a s Marsom?

Je iba otázkou času, kedy sa ľudia vrátia na Mesiac. Rusi medzi prvými, podľa všetkého, nebudú. Pred 50 rokmi sme nevedeli, či je na Mesiaci voda. Dnes, vďaka americkým a indickým sondám vieme, že je tam najmenej 100 miliónov ton vody.

Voda sa vyskytuje na polovici povrchu Mesiaca. Najviac vody, v podobe ľadu, je však okolo pólov. V hlbokých kráteroch po dopade asteroidov. Tam budú (asi) postavené prvé mesačné základne. Americké, európske, medzinárodné…? Ktohovie?

Medzinárodnej spolupráci sa, na rozdiel od optimistických predpovedí, zatiaľ pri kolonizácii kozmu nedarí. Každý si žiarlivo stráži svoje know-how. Stratégia „každý na vlastnom kolene“ kolonizáciu kozmu spomaľuje. Na svedomí to (vraj) majú vojaci.

Platí to aj pre Elona Muska? Rusi tohto romantika kozmu obdivujú. Jeho nosiče Dragon a Falcon 9 fungujú v ostatných rokoch ako hodinky. Okrem toho majú Amíci aj niekoľko ďalších súkromných, kozmických firiem. Polivanov: Napríklad firma Moon Express Inc. Založená v roku 2010. Medzi jej ciele patrí: doprava ďalekohľadov na Mesiac, geologický prieskum Mesiaca s návratom vzoriek na Zem, umiestnenie robotickej stanice do oblasti južného pólu Mesiaca. Firma vyvíja novú generáciu kozmických prístrojov (MX Robotic). Najmä pre potreby prospektorov a baníkov. S cieľom: ťažiť na Mesiaci suroviny a minerály a predávať ich zákazníkom na Zemi!

Bude sa to rentovať? Vedcov a energetikov zaujímajú na Mesiaci najmä zásoby hélia. Sondy zistili, že ho je tam dosť. Američania sa zameriavajú najmä na hélium-3, pre potreby jadrovej energetiky. Z jedinej tony hélia-3 možno vyrobiť viac energie ako z 20 miliónov ton nafty. Energetické potreby dnešnej Ameriky by pokrylo 30 až 40 ton mesačného hélia.

Dnešná kozmická loď môže priviezť na Zem 150 ton hélia-3. Náklad jedinej lode by zabezpečil energiu pre celý svet na dobu jedného roka! Podľa najnovšieho odhadu zásoby tohto paliva na Mesiaci by zabezpečili globálnu potrebu energie na päť tisíc  rokov!!!

Okrem Američanov chcú hélium-3 z Mesiaca dovážať aj Číňania a Indi. Spomínané krajiny chcú ťažbu hélia-3 na Mesiaci začať už v roku 2030. V NASA vypočítali, že vyťaženie jednej tony bude stáť 3 miliardy, celková infraštruktúra na dosiahnutie týchto cieľov zhruba 20 miliárd dolárov.

Polevanov: Aj Rusi sa priberajú kolonizovať Mesiac. Na tento cieľ sa má do toku 2050 uvoľniť 210 miliárd dolárov. Aj nám, Rusom je jasné, že Mesiac sa už onedlho stane súčasťou hospodárskeho systému Zem/Mesiac. Ak sa oneskoríme, všetci nás predbehnú. Z ruskej kozmonautiky sa však vytratili romantici. Takí, akým je Elon Musk. Ten pred desiatimi rokmi vyvinul a vypustil (za svoje peniaze) raketu Falcon 1. Prvé tri pokusy neboli úspešné. Peniaze mu ostali iba na posledný, štvrtý pokus. Keby aj ten skončil nezdarom, Musk by skrachoval. Ale on uspel: jeho nosič, Falcon 9 už roky spoľahlivo a lacno vynáša do kozmu užitočné náklady.

V budúcom roku ovládne Musk 50% svetového trhu komerčných letov!! Kvôli Muskovi museli Rusi znížiť cenu svojich vynášok na 70 miliónov dolárov, ale Musk je aj tak o 10 miliónov lacnejší. Onedlho, o dva či tri roky však bude ponúkať vypustenie satelitu už za 30 miliónov dolárov. Prvý stupeň Muskovho nosiča sa totiž vracia na Zem. Na platformy, nie väčšie ako futbalové ihrisko, rozmiestnené v oceáne. Hlavným cieľom Muskovej firmy SpaceX je však vývoj a zhotovenie kozmickej lode určenej pre kolonizáciu Mesiaca a Marsu. Lode, ktorá bude schopná absolvovať cestu k Marsu a späť niekoľkokrát.

Poletia iba tí, čo sú hotoví umrieť?

Rusi o Marse snívajú už dávno. Už krátko po Októbrovej revolúcii napísal Alexej Tolstoj sci-fi novelu Aelita. Príbeh, ktorý rozpráva čo inžinier Los a červenoarmejec Gusev zažili na Červenej planéte, kde zúrila občianska vojna. Do Losa sa zaľúbila marťanská princezná Aelita, Gusev sa zapojil do vojny. Znalci túto klasickú novelu považujú za jeden z najkrajších príbehov lásky s tematikou sci-fi.

Po Gusevovi je pomenovaný jeden z významnejších kráterov na Marse.  Polevanov: Musk je Marsom priam posadnutý. Desať hodín som počúval jeho prednášky. Je presvedčený, že práve on sa stane človekom, ktorý ako prvý expedíciu na Mars uskutoční.

Podľa neho je kolonizácia možná iba vtedy, ak bude mať ľudstvo:
1) kozmickú loď na viacnásobné použitie;
2) Čerpaciu stanicu na obežnej dráhe, ktorú tam dopravia kozmické tankery;
3) Výrobu paliva pre rakety na Marse (vedci už vedia, ako na to); 4) dostatok lacného paliva.

Logistika: Ako prvá poletí na Mars nákladná raketa, ktorá tam dopraví 150 ton užitočného nákladu. (Dnešná by dopravila iba 30 ton.) V roku 2021 ju Musk bude mať. O rok neskoršie ju môžu vypustiť. Na obežnej dráhe si doplní palivo a zamieri k Marsu. Tam sa vybuduje zariadenie na výrobu paliva, potrebného pre návrat na Zem.

Polevanov referuje aj o tom, ako Musk zamýšľa vyberať ľudí pre marťanské expedície.

Prvá otázka: Ste pripravený umrieť? V prípade kladnej odpovede zaradia človeka medzi kandidátov. Ukázalo sa, že aj v pragmatickej Amerike sa prihlásili desaťtisíce ľudí, hotových počas výpravy umrieť. Prvá loď s posádkou by mala na Červenej planéte pristáť v roku 2026.

Prvý let na Mars, bez posádky, plánuje Musk už na rok 2020. Vzdialeným cieľom Muska a jeho pokračovateľov je postaviť na Marse prvé mesto. A po ňom ďalšie. Je presvedčený, že Mars sa stane základňou pre ďalší výskum blízkeho i vzdialenejšieho vesmíru.

Polevanov je profesorom geológie. Vedy, ktorá sa podľa názvu zameriava na Zem. Počas ostatných rokov však nielen on, ale čoraz viac ďalších geológov skúma Zem aj ako kozmické teleso. Je presvedčený, že rastúce potreby ľudstva už dávnejšie prevyšujú reálne možnosti planéty. Varuje, že už teraz žijeme na dlh. Planéta stratila schopnosť hojiť poškodenia, spôsobované ľudstvom. Po oceánoch plávajú čoraz väčšie ostrovy umelých hmôt. S celkovým povrchom až 12 miliónov štvorcových kilometrov. To je zhruba sedmina súše.

Objem planktónu v oceánoch je šesťkrát menší ako objem umelých hmôt. Golfský prúd sa hrozivo mení. Obrovské množstvo studenej vody z roztápajúcich sa ľadovcov Arktídy ho ohýba, zatláča späť na juh. Dôsledok? Bude to mať významný vplyv na klímu a počasie Európy i Severnej Ameriky.

V Mexickom zálive po katastrofe naftovej platformy Exxon vyhynulo 400 druhov rastlín a živočíchov. Podľa Polevanova je záchrana Zeme bez postupnej, dobre pripravenej  expanzie ľudstva do vesmíru nemysliteľná. V mene tohto cieľa by mali spolupracovať všetky najrozvinutejšie štáty sveta. Medzi nimi aj Rusko s dôrazom na dve priority:

• Záchrana a ozdravenie biosféry, v oceánoch i na kontinentoch. Zanedbanie týchto priorít by malo nezvratné, katastrofické dôsledky. Musia sa zmeniť paradigmy rozvoja: podviazaním sebeckej konkurencie, zefektívnením medzinárodnej spolupráce. A ľudstvo by sa čím skôr malo vzdať imperatívnych, neudržateľných ukazovateľov rastu, vsadiť na udržateľný rozvoj.
• Aj Rusi by mali zostaviť tvorivú skupinu. S cieľom rozpracovať vlastnú variantu kolonizácie vesmíru spojenými silami. Tak ako iné rozvinuté krajiny. Zo súťaže by vzišiel spoločný, optimálny projekt, financovaný zo spoločných zdrojov. Bolo by to oveľa lacnejšie, ako pokračovanie v stratégii „každý na svojom kolene“. Jednotlivé etapy prvej fázy by boli oveľa kratšie. A čo je najdôležitejšie: došlo by k zjednoteniu donedávna súperiacich konkurentov.

Podľa Polevanova je najvyšší čas vytvoriť globálnu riadiacu štruktúru s názvom Interkozmos. Je členmi by sa stali USA, Rusko, Čína, India, Japonsko, Brazília a Európska únia (EÚ ako celok, alebo jej kozmicky najrozvinutejšie štáty). Zároveň by sa mala založiť spoločná banka na financovanie spoločných projektov. A napokon: je najvyšší čas vypracovať nové, kozmické zákonodarstvo.

Podľa týždenníka Fakty i argumenty spracoval Eugen Gindl.