Neznáme vojny ZSSR 1.

Je zaujímavé sledovať ako oficiálni zástupcovia RF úporne, presne v duchu tradícií vedenia ZSSR, zatĺkajú účasť príslušníkov ozbrojených síl RF v týchto konfliktoch. Poďme sa spolu pozrieť na neznáme vojny, ktoré viedol ZSSR počas celej svojej existencie. Nikdy sa o nich oficiálne nepísalo a ľudské straty Červenej armády neboli zdokumentované. 

Export revolúcie. Romantické obdobie. Perzia, roky 1920 – 1921

Na jeseň roku 1919, po zničení hlavných síl Bielej gardy, predseda Revolučnej rady (Revvojensovet al. RVS) Lev Trockij (1876 – 1940), vtedy druhý muž po Leninovi, navrhol Politbyru rozšíriť revolúciu na Východ a tým oslabiť moc kapitalistického Anglicka. Presne v  duchu revolučných hesiel Proletári všetkých krajín, spojte sa! Mier chatrčiam, vojnu palácom! a iných radikálno – romantických bludov.  Už v januári 1920 veliteľ  Turkestanského frontu Michail Frunze (1885 – 1925) požiadal RVS o pridelenie financií a zbraní potrebných pre plánovanú operáciu.  Moskva si ale vtedy ešte netrúfala na rozsiahle bojové akcie kvôli pokračujúcej občianskej vojne. Namiesto toho bolo rozhodnuté vylodiť  malú ozbrojenú skupinu v meste Enzeli, najväčšom kaspickom prístave Perzie (dnešný Irán), ktorá by sa mohla stať katalizátorom revolúcie.

Formálnou príčinou vylodenia bol návrat lode a majetku Kaspickej flotily, ktoré tam dopravila Biela armáda. Vtedajší veliteľ Červenej Kaspickej flotily Fiodor Raskoľnikov (1892 – 1939) sa v rámci prípravy k vylodeniu dohodol s Mirzou Kuček Khanom (1880 alebo 1881 – 1921), jedným zo separatistických lídrov Perzie, o podpore operácie.

18. mája 1920 červenoarmejci na čele s veliteľom Ivanom Kožinovym obsadili Enzeli. Anglická posádka, výmenou za slobodný odchod na územie pod kontrolou Perzskej vlády, nekládla odpor. Do rúk Červenej armády padlo niekoľko desiatkov bojových a transportných lodí, značné množstvo delostreleckých kanónov, guľometov, paliva a iného vojenského materiálu. Hlavná časť flotily sa vrátila do Baku a v Enzeli zostali jeden krížnik, torpédoborec, delový čln a plávajúca delostrelecká batéria.

Perzská vláda nemala žiadne ilúzie o ozajstných zámeroch boľševikov a poslala Sovietu národných komisárov  (Sovnarkom) protestnú nótu. Moskva sa tvárila, že o ničom nevedela a celý incident bol vraj zorganizovaný osobne Raskoľnikovym. Národný komisár (narkom) zahraničia Georgij Čičerin (1872 – 1936) v oficiálnom liste britskej vláde takisto popieral akúkoľvek účasť  Kremľa na tomto výsadku.

K 1. júnu 1920 boľševici naoko rozpustili výsadok a jeho účastníci sa prehlásili za dobrovoľníkov jednotiek Mirzy Kuček Khana a vymenili ruské občianstvo za perzské. Medzi tým prepukol konflikt v tábore boľševických spojencov. Kuček Khan a perzskí komunisti, ktorých Moskva dopravila na miesto, začali zápas o vedúce postavenie v revolučnom hnutí. Perzskí radikáli, podľa moskovskému vzoru, presadzovali znárodnenie statkárskej pôdy, majetku veľkých a stredných obchodníkov a zásob potravín. Keďže ich podporovala perzská Červená armáda, Kuček Khan sa radšej ukryl v okolitých lesoch.

V tomto konflikte zohral významnú úlohu vojenský komisár (vojenkom) Jakov Bľumkin (1900 – 1929) známy vrah nemeckého veľvyslanca v Moskve grófa von Mirbacha – Harffa (1871 – 1919). Bľumkina na príkaz Stalina popravili v roku 1929.

Útok málopočetnej, len 5 tisícovej perzskej Červenej armády na Teherán sa skončil neslávne. Perzskí vojaci najprv zavraždili červených veliteľov a potom prešli na stranu vládnych síl. Súčasne povstali obyvatelia Reštu, hlavného mesta Červenej Perzie a vyhnali jednotky ruských a perzských červenoarmejcov. Posily, vyslané Moskvou narazili na kozácku divíziu ruského plukovníka Staroseľského (1875 – 1935). Moskva, vtedy zaneprázdnená vojnou s Poľskom, roľníckymi povstaniami v centrálnom Rusku a na juhu, nemala na účinnú pomoc ani sily ani prostriedky. Ku koncu roka 1920 sa Červená armáda stiahla naspäť do Enzeli.

Moskovské vedenie bolo nútené pristúpiť  k diplomatickým rokovaniam s perzským šachom za ktorým stáli Angličania. V roku 1921 bola podpísaná dohoda o neútočení a spolupráci, o rozdelení hraníc na Kaspickom mori a možnosti vojenskej intervencie Moskvy v prípade nepriateľskej protisovietskej politiky Teheránu (čo sa aj stalo v lete 1941). Na výmenu Rusko stiahlo všetky jednotky zo severnej Perzie. Romantický sen o svetovej revolúcii utrpel prvú ranu.