Sicília – objavte horúci ostrov na špičke talianskej čižmy

Páči sa vám dovolenka na pláži, alebo pri bazéne, možno s vychladeným drinkom v ruke. Alebo čo tak zvoliť niečo charizmatickejšie, bohatšie na zážitky… a menej pohodlné. Potom je to jednoznačne Sicília! Slnečné lúče sú intenzívnejšie, vína sú iskrivejšie, zmrzlina sladšia, pláže horúcejšie a more divokejšie.

Náš výlet začíname nalodením na obrovský trajekt v Kalábrii, spolu s autami a vlakmi. Sú to hodiny čakania, no zdá sa, že ľudia sú na to zvyknutí. Väčšina cestujúcich sú Sicílčania odchádzajúci za prácou na taliansku pevninu, najčastejšie smerujú do najväčšieho kalábrijského mesta Reggia di Calabria alebo do mestečka Villa San Giovanni, odkiaľ smerujú trajektami do sicílskej Messiny. Denne je ich takmer päťdesiat obidvoma smermi a takmer vždy sú plne obsadené.

Ak sa počas plavby cez Messinský prieliv, ktorý je v týchto miestach široký viac ako tri kilometre dáte s niekým do reči, o nové informácií nie je núdza. Častou témou je „tagliare“, teda odrezanosť od pevniny.

Ako sa spojí Sicília s Talianskom? Keď nastane opäť doba ľadová.

Kontakt tu nadviažete bez problémov. Sicílčan nehovorí taliansky, ale siciliano – čo je vlastne to isté, len s iným, tvrdším a možno menej malebným, akcentom. Dávame si kávu a Carlo zvrtne reč na tagliare:

„Vieme, že je to zbytočné a nepomôžeme si, ale vlády v Ríme nám desiatky rokov sľubujú, že vybudujú spojenie medzi pevninou a Sicíliou. A stále nič!“

Štyridsaťminútová plavba trajektom sa končí a siréna dvíha ľudí z kaviarní a palúb do útrob áut či kupé vlaku. Carlo nám na rozlúčku hovorí vtip: „Viete, ako sa spojí Sicília s Talianskom? Keď nastane opäť doba ľadová alebo – lanovkou!“ Nasleduje smiech a úškrny.

Vieme, že Sicília sa oddelila od pevniny kedysi v dobe ľadovej. No postavenie lanovky berieme ako dobrý vtip. Až neskôr prekvapene zisťujeme, že o takomto spojení dvoch častí Talianska sa naozaj uvažuje, dokonca v tvorivej dielni bolonského architekta Gino Zavanella, spoluautora projektu nového futbalového štadióna Juventusu Turín.

Tak predsa! Konečne šikovné riešenie! Alebo? Sicílčania však na tento nápad občas ukážu škaredé gesto. Vraj vzniklo práve na Sicílii …

Vystriedali sa tu všetky národy i kmene

Na horizonte sa objaví silueta Messiny. O tomto kúsku zeme sa hovorí ako o kultúrnej a umeleckej pokladnici sveta. Vstupnou bránou na najväčší ostrov v Stredozemnom mori je práve Messina, tretie najväčšie mesto na Sicílii. Vystriedali sa tu všetky národy i kmene zblízka aj zďaleka: grécki kolonisti, Kartáginci, Rimania, Saracéni …

Všetky národy po sebe zanechali kultúrne a umelecké odkazy, a aj keď mesto niekoľkokrát prežilo ničivé zemetrasenia, je stále jedinečné a architektonicky zvláštne. Na hlavnom námestí Piazza del Duomo je románsky dóm s gotickým priečelím z roku 1168. Nádherný objekt je najstaršou a najväčšou historickou pamiatkou mesta. Zvonicu a orloj s pohyblivými figúrkami, ktoré patria medzi najväčšie na svete, vidieť už zďaleka pred príchodom do prístavu.

Taliansko je kolískou umelcov, platí to aj o architektúre a maliarstve. Bola by škoda nepresvedčiť sa o tom v Museo Regionale s bohatou zbierkou diel messinských maliarov  –  obrazov a plastík z takmer stovky zničených kostolov mesta od antických až po stredoveké diela.

stredoveké diela.

Vzduch prevoňaný píniami, bylinkami a jedlom

Vo vzduchu cítiť vôňu chleba, pizze, pečeného kozieho i teľacieho mäsa, všetko premiešané s typickou arómou tymiánu, bazalky a šalvie. Zastávka v miestnej tratórii je gurmánske pohladenie. Po ceste ponúkajú domáci svoj tovar – nakladané a sušené paradajky, artičoky, olivy i chýrne červené pomaranče, ktoré chutia po vanilke a malinách.

Messinu nechávame za chrbtom, pred nami je dvesto kilometrov vzdialené Palermo. Ak sa vyhneme diaľnici, odmenou je panoramatický výhľad s množstvom viaduktov a premostení. Cesta po nádhernom pobreží s množstvom skalnatých výbežkov, s občasnými zastávkami a výhľadmi na more za to stojí.