Obchod vraj pomáha prírode igelitkovými reštrikciami

V niektorých krajinách, napríklad v Nemecku, prejavili obchodníci dobrú vôľu. Sami si uložili povinnosť, „prispieť k ochrane životného prostredia a zdrojov“. Do akcie sa zapojilo vyše väčších 350 podnikov. Po spoplatnení klesla v Nemecku spotreba vreciek, oproti rovnakému obdobiu vlaňajška o 33 percent (zhruba o 3,7 miliardy kusov).

Štatistika však nezohľadňuje vrecká na viacnásobné použitie. Ani tie, tenučké, do ktorých sa v supermarketoch balí ovocie a zelenina. Aj preto sa zelení experti pýtajú: „Je spoplatnenie plastikových vreciek správne?“

Mnohí si naozaj vkladajú tovar do ruksaku, alebo do príručnej tašky. Iní uprednostňujú papierové, či plátené tašky. Zareagovali aj výrobcovia: na trhu sa objavili plastikové vrecká na viacnásobné použitie. S hrúbkou 70 mikrometrov. Skeptici namietajú, že aj vrecká s hrúbkou 100 mikrometrov ľudia po použití zahadzujú.

Naozaj, väčšina týchto „vylepšených“ (a drahších) vreciek z plastiku končí už po dvoch použitiach v kontajneroch. Nemci zistili, že „bilancia prostredia“ týchto vreciek je ešte horšia ako pri tenkých vreckách.

To platí aj pre vrecká z papiera. Tie sa síce oveľa rýchlejšie rozložia, ale náklady na ich výrobu sú vyššie. Prijateľnú ekologickú bilanciu majú iba tie papierové vrecká, ktoré použijeme najmenej trikrát. A tie bavlnené vrecká, ktoré použijeme najmenej 130 – krát.

Tieto čísla zverejnil už pred siedmimi rokmi Britský úrad pre životné prostredie. Podľa Švajčiarov však prijateľnú ekologickú bilanciu majú aj bavlnené vrecká so životnosťou 20 použití. Čísla sa odlišujú podľa toho, ako sa vrecká vyrábajú, aké sú hrubé. Ale najmä od toho, aké údaje zahrnuli vedci do ekologickej bilancie.

Jednoznačne sa ukázalo, že spotrebitelia ušetria životné prostredie iba vtedy, keď sa plastikových vreciek vzdajú. Nie keď ich nahradia vreckami z iných materiálov. Preto by sme mali všetky údaje o úspechoch v tejto oblasti starostlivo preskúmať. Napríklad vo Veľkej Británii klesla v priebehu jediného roka spotreba vreciek z plastiku o 85 percent najmä preto, že sa ich cena zvýšila o 6 centov.

Podnikatelia sa ako tak rozhýbali. Aké opatrenia v prospech životného prostredia môžu presadiť vlády jednotlivých štátov? Zákazy, dane, poplatky či certifikáty..? S otázkou, či viac byrokracie prírode naozaj pomôže?

A napríklad v  Taliansku zakázali plastikové vrecká už dávnejšie. Prírode však príliš nepomohli. Pretože plastikové vrecká nahradili vreckami z bioplastiku. Bioplasty vyrábajú z kukurice, zemiakov či cukrovej trstiny, pričom pestovanie týchto rastlín je veľmi nákladné. Ukázalo sa, že ekologická bilancia vreciek schopných recyklovania nie je, v porovnaní s bežnými vreckami, vyššia. Preto, že sa v slanej vode nerozkladajú.

Aktívna ochrana prírody sa snaží optimalizovať pomer cena k nákladom. Produkty, ktoré sú pre prírodu najprijateľnejšie, mali by byť aj z hľadiska spotrebiteľov najlacnejšie. Zelení aktivisti už dávno pochopili, že moralizovaním v tejto oblasti veľa nedokážu.

Napokon, ani v Nemecku spoplatnenie vreciek z plastiku všetci neprijali, napriek odporúčaniu Zväzu obchodníkov. Majitelia menších prevádzok, kioskov a stánkov, naďalej balia produkty do plastikových vreciek. Zadarmo... Tí čo sa k dobrovoľnej kampani neprihlásili sa nemusia obávať sankcií. Spotrebitelia to v podstate privítali. Najmä tí, čo si zvykli nakupovať napríklad cestou z roboty. Je správne, že sa zväzy obchodníkov angažujú proti vreckám z plastiku. Či sa to prejaví v ochrane prírody a zdrojov, o tom rozhodnú spotrebitelia.

FOTO: dreamstime.com