Bolo nádherné, nekonečné, babie leto. Paríž ležal predo mnou, ako paleta insitného maliara. Plytvajúci tvarmi, farbami i priestorom.  Vzduch voňal slobodou a voľnosťou, ktorá sa predo mnou objavila nečakane. Asi ako ananás na Vianoce. Vedel som, že existuje, ale neveril som, že príde. V pokračovaní cestovateľského seriálu na svk.press si humorista Rasťo Piško zaspomína na prvú cestu do Paríža.