O nás

Keď sme v roku 1999 (áno, v minulom storočí) zakladali s Julom Gembickým, Vlastou Závodskou, Jurajom Tomagom, Zolom Mikešom, Ivetou Geclerovou a ďalšími prvý slovenský on-line denník Internetové noviny, tak sa nám mnohí kolegovia smiali a hovorili, že bez podpory printu neprežijeme. Neprežili sme preto, že slovenský telekomunikačný trh pre nášho investora analyzovali odborníci z Kanady a tí netušili, že „Gabo to bral alternatívne“ nielen pri vláčikoch ale aj v telekomunikáciách. Pamätníci si spomenú, ale inak je to vlastne už jedno.

Teraz je tu svk.press, aj keď projekt pracovne voláme tak trochu „antigenderovo“ –  otec & syn. Aj preto, že medzi našimi spolupracovníkmi sú už stredoškoláci, ale aj vysokoškoláci, čerství absolventi, autori po päťdesiatke, šesťdesiatke i sedemdesiatnik. A aj môj syn.

Pri spoločných rozhovoroch sa ukázalo, že možno niektoré témy nemáme spoločné, ale pri každej nám záleží na ich kvalitnom spracovaní. Možno sa na niečom nevieme zhodnúť, ale snažíme sa dohodnúť.

Súčasťou obsahu je prevažne publicistika v Téme i Rozhovoroch, kratšie texty, kam denne zaraďujeme Citát dna, píšem tam listy mladšiemu synovi s krycím menom Šnorchel, ktorý zatiaľ nielenže nečíta, ale dokonca ani nepíše, postupne vyberáme aj to najzaujímavejšie z internetu tvoríme vlastné videá a radi uverejníme aj tie vaše – ak budú mať svoju kvalitku. Neohŕňame nosom ani nad Magazínom, hoci sa tomu dnes hovorí life style. A aby sme vás zbytočne nezdržiavali, náš cauntdown vám ukáže, kedy a o čom si budete môcť prečítať či pozrieť na svk.press niečo nové. Stačí 3 – krát denne? Budeme sa snažiť.

Dávame do toho entuziazmus, ale nezamieňame si ho s naivitou. Preto od začiatku budujeme aj contentmarketingový obsah, ktorý má na internete veľkú budúcnosť. Využívame sociálne siete v ich plnej šírke – od kaviarne po internet.

Autorov nekádrujeme, ale získavame. Obsah editujeme, ale necenzurujeme, nehráme sa na „alternatívu“, lebo lož je lož a fakt je fakt.

Chcete na záver niečo ako manifest? Tak dobre: Pokúsime sa nezomrieť predčasne. Ale ani na krásu.

Ján Füle, opäť raz šéfredaktor