Troškovej banánová republika

Viliam Jasaň, tajomník Bezpečnostnej rady štátu povedal, že „nikdy nebol napojený na taliansku mafiu a netušil, že tu nejaká je“. Ide žalovať médiá. Pred prvým (nie posledným) súdom si to zhrňme: bol poslanec Smeru, mal firmu, dal ju synovi a on kmotrom z Kalábrie.

No ako by to mohol čo len tušiť? Aha, vďaka svojej terajšej funkcii, by mal byť jedným z najlepšie informovaných ľudí v štáte. Ak sa nerozpráva so synom o jeho podnikateľských aktivitách, číta správy tajných služieb – napríklad. Stále nič? Alebo tajné služby nič? Jedno aj druhé nie je dobrá správa.

Mária Trošková je vrchná štátna radkyňa. Netušíme čo komu, kedy a ako poradila, poznáme len jej gýčovité fotky pre istý pánsky magazín. (Áno páni, ženský akt neznamená, že sa modelka pokúša o  konzumáciu banánu jeho lízaním.) V štáte, kde fungujú tajné služby, Národný bezpečnostný úrad, Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií v SR a (napríklad) tajomník Bezpečnostnej rady štátu, by sa podobná osôbka do blízkosti premiéra, aj keby to ktokoľvek z nich chcel, nemohla dostať. No dobre, sú také miesta, ale nie je to Úrad vlády Slovenskej republiky.

Potom premiér, minister vnútra a policajný prezident urobia tlačovku, kde pred novinárov postavia milión eur, ktoré chráni kukláč so samopalom. Berme to z lepšej stránky, peniaze aspoň neboli v alobale. A ministrovi vnútra sa nepustila z nosa krv.

Nakoniec (?) podáva demisiu minister kultúry Marek Maďarič. Z Roberta Fica prezidenta neurobil, župné voľby už len kritizoval, koncesionárske poplatky za RTVS sa mu zvýšiť nepodarilo, Václava Miku v riaditeľskom kresle neudržal, už nie je podpredsedom Smeru, vydal sa svojou cestou.

Odchádza minister, o ktorého sa mohol premiér kedysi oprieť. Zostáva dievča, o ktoré sa dá akurát tak obtrieť. Banánová republika.